Tretie prikázanie

Budeš svätiť sviatočný deň!

Kto si dá námahu, aby prikázanie precítil. Keď vidíme deti, dospelých, ako ľahkovážne zaobchádzajú s prikázaniami svojho Boha, tak by sa mohla, musela každého vážne zmýšľajúceho zmocniť hrôza. Prikázania sa učia v škole a povrchne sa o nich pohovorí. Človek je rád, keď si osvojil ich doslovné znenie a môže o nich podať akú-takú správu, ak mu hrozí nebezpečenstvo, že sa ho na to budú pýtať. Keď potom vyjde zo školy do praktického života, tak je čoskoro zabudnuté aj toto doslovné znenie, a tým aj zmysel. To je najlepší dôkaz toho, že ho v skutočnosti vôbec nezaujímalo, čo jeho Pán a Boh od neho vyžaduje. Ale on tým nič nevyžaduje, ale dáva v láske všetkým ľuďom to, čo naliehavo potrebujú! Zo Svetla sa totiž spozorovalo, ako veľmi ľudstvo poblúdilo. Tak mu Boh ako vychovávateľ presne ukázal cestu, ktorá ho dovedie k večnému bytiu vo svetlej ríši ducha, teda k jeho šťastiu, zatiaľ čo jej nesledovanie musí ľudí viesť do nešťastia a záhuby! Práve preto nie je vlastne správne, keď sa hovorí o prikázaniach. Sú to skôr veľmi dobre mienené rady, ukázanie pravej cesty hmotnosťou, ktorú spoznať si priali sami ľudskí duchovia. Ale ani táto taká pekná myšlienka nemá na človeka nijaký účinok. Až priveľmi sa doslova zavŕtal do svojich vlastných myšlienkových pochodov a nechce vidieť alebo počuť nič viac okrem toho, čo si sám vybudoval na názoroch, ktoré mu umožnili pozliepať jeho malé pozemské vedomosti. Necíti, ako ho hmotnosť unáša stále ďalej, čoraz ďalej až k hranici, kde pred ním naposledy stojí Buď – Alebo, ako to rozhodnutie, ktoré teraz zostane rozhodujúce pre celé jeho bytie a po ktorom musí ísť až na koniec svojej takto zvolenej cesty bez toho, že by sa z nej mohol ešte raz vrátiť, aj keď naostatok ešte dospeje k poznaniu. Ono potom príde príliš neskoro a prispeje len k tomu, že sa zvýšia jeho muky.

Aby tu pomohol, aby človek mohol napriek poblúdeniu ešte v pravý čas dospieť k poznaniu, dal Boh ľuďom tretie prikázanie, radu, aby svätili sviatočný deň! Plnením tohto prikázania by sa v každom človeku bola časom už postupne zrodila túžba ísť za Svetlom a s túžbou by sa napokon ukázala ešte aj cesta, ktorá by ho viedla nahor k splneniu jeho prianí, ktoré, stávajúc sa čoraz silnejšími, zhutňujú sa do modlitby. Potom by človek dnes pri obrate svetov vyzeral ináč! Preduchovnený, zrelý pre tú ríšu, ktorá teraz musí prísť.

Vy teda počúvajte a konajte tak, aby plnenie prikázania pripravilo vašu cestu. Budeš svätiť sviatočný deň! Ty! Celkom zreteľne tieto slová vyjadrujú, že ty máš dať sviatočnému dňu posvätenie, že ho musíš pre seba urobiť posvätným! Sviatočný deň je sviatočná chvíľa, teda keď odpočívaš po práci, ktorú ti ukladá tvoja cesta na zemi. Sviatočnej chvíli, dňu odpočinku však nedávaš posvätenie, ak pritom chceš pestovať iba svoje telo. Ani vtedy nie, keď hľadáš rozptýlenie pri hre, pijatike alebo tanci. Sviatočná chvíľa ťa má viesť k tomu, aby si sa v pokoji zahĺbil do svojho myslenia a cítenia, aby si si prehliadol svoj doterajší pozemský život, predovšetkým vždy uplynulé pracovné dni posledného týždňa, a aby si z toho vyvodil užitočné uplatnenie pre svoju budúcnosť. Šesť dní sa dá prehliadnuť vždy, čo trvá dlhšie, to sa ľahko zabúda. Dočkáš sa toho, že tvoje cítenie sa pomaly vznesie vyššie a ty sa staneš hľadačom Pravdy. Až keď sa skutočne staneš hľadajúcim, bude ti ukázaná aj cesta. A tak ako tu na zemi putuješ novou, tebe dosiaľ neznámou cestou len skúmavo, pátravo, tak máš aj na nových duchovných cestách, ktoré sa ti otvoria, starostlivo klásť krok za krokom, aby si si vždy udržal pevnú pôdu pod nohami. Skákať nesmieš, pretože potom je nebezpečenstvo pádu väčšie. Takýmto myslením a cítením vo sviatočných chvíľach svojho pozemského bytia nikdy nič nestratíš, ale iba získaš.

Chodením do kostola nikto nesvätí sviatočnú chvíľu, ak potom súčasne v čase odpočinku nechce premýšľať o tom, čo tam počul, aby to do seba správne prijal a podľa toho žil. Kňaz ti nemôže posvätiť tvoj deň, ak to neurobíš sám od seba. Vždy znovu zváž, či vlastný zmysel Božieho Slova je celkom v súlade s tvojou činnosťou. Týmto spôsobom potom posvätíš sviatočný deň; lebo pokojným zahĺbením sa získa tú náplň, na účel ktorej sa ustanovil. Každý sviatočný deň sa tak stane míľnikom na tvojej ceste, ktorý aj dňom tvojej hrubohmotnej činnosti prepožičia, spätne pôsobiac, tú hodnotu, ktorú majú mať pre dozrievanie tvojej duše. Neprežili sa potom daromne, a ty trvalo postupuješ vpred. Svätiť neznamená premárniť. Ak to premeškáš, premeškáš svoj čas, ktorý sa ti poskytol na dozrievanie, a po obrate svetov, ktorý vás teraz svojimi lúčmi pomaly obopína, je daný už len krátky čas na dobehnutie zameškaného za predpokladu, že pritom využijete všetku silu, ktorá vám zostala. Preto sväťte sviatočný deň! Či už vo svojom dome, alebo ešte lepšie v prírode, ktorá vám pomôže byť bedlivými v myslení a cítení! Splňte tým prikázanie Pána. Vy z toho budete mať úžitok!