Druhé prikázanie

Nebudeš zneužívať meno Pána, svojho Boha!

Meno v človeku prebúdza a sústreďuje pojem! Kto zhanobí meno a opováži sa ho znehodnotiť, ten tým znehodnocuje pojem! Na to stále pamätajte!

Na toto jasné prikázanie Pána sa však dbá spomedzi všetkých desiatich prikázaní najmenej, teda sa najčastejšie porušuje. Tisícoraké sú spôsoby tejto neúcty. Aj keď sa človek nazdáva, že mnohé z týchto porušení sú celkom nevinné, že sú len bežnými slovnými zvratmi, tak aj napriek tomu to zostáva porušením tohto prísne daného prikázania! Sú to práve tieto tisícoraké údajne len nevinné neúctivosti, ktoré znevažujú sväté Božie meno, a tým aj pojem Boha, ktorý je s menom vždy úzko spätý, ktoré ho pred ľuďmi, ba už pred deťmi zbavujú jeho svätosti, špinia jeho nedotknuteľnosť zovšednievaním, zavliekaním do všeobecných slovných zvratov! Ľudia sa neľakajú toho, že pritom zachádzajú do smiešnosti. Nechcem uvádzať ani jedno z tých mnohých slovných spojení; lebo na to je toto meno príliš vznešené a velebné! Ale každému človeku postačí všímať si to raz čo i len jeden deň a určite bude zhrozený nesmiernym nahromadením porušovania druhého prikázania ľuďmi oboch pohlaví, u veľkých i malých až po deti, ktoré sú sotva schopné vytvoriť už jednu správnu vetu. Veď ako spievali starí, tak čvirikajú mladí! Z tohto dôvodu je práve znevažovanie Boha veľakrát to prvé, čo sa mládež naučí pri takom iba zdanlivo nevinnom porušovaní Božích zákonov!

Účinok toho je však zo všetkých porušení najhorší! Priam zhubne sa rozšírilo medzi celým ľudstvom, nielen u kresťanov, ale aj medzi mohamedánmi, medzi židmi a buddhistami, všade až do omrzenia počuť to isté! Čo potom môže pre človeka ešte znamenať meno „Boh“! Je znehodnotené, necení sa ani tak ako tá najmenšia zo všetkých mincí! Je na tom horšie než obnosený kus odevu. A tento človek zeme, ktorý chce byť inak taký múdry, ho bezstarostne spomína, prehrešujúc sa v tom viac než stokrát za deň! Kde zostáva uvažovanie, kde najmenšie hnutie citu? Aj vy ste voči tomu úplne otupeli a pokojne počúvate, keď sa ten najsvätejší zo všetkých pojmov takto pošliapava v špine všedného dňa! Nemýľte sa však! Konto viny na onom svete sa tým nemilosrdne zaťažilo u každého jedného, kto v tom zhrešil! A nie je také ľahké odpykať práve toto, pretože to má ďalekosiahle zlé následky, ktoré sa musia vypomstiť až do tretieho a štvrtého pokolenia, ak sa v tomto reťazci pokolenia nenájde raz človek, ktorý v tom dôjde k poznaniu a zastaví toto hrozné vyvádzanie.

Skúste preto proti tomuto škodlivému zvyku bojovať v kruhoch vám blízkych. Predovšetkým však najskôr prestrihnite svoje vlastné karmické vlákna so všetkou energiou, ktorú v sebe ešte máte, aby sa konto viny nestávalo väčším, než v tom už je. Neverte v ľahké odpykanie len preto, že ste si pritom doteraz nemysleli vôbec nič zlé! Škoda je v takom prípade presne taká istá! A hriech proti prikázaniu bezpodmienečne naďalej pretrváva! Veď ste ho presne poznali. Ak ste sa nesnažili správne si ujasniť jeho dosah, tak je to vaša vina! Nemôže vám byť preto ani nič odpočítané! Počúvajte a konajte tak, aby ste boli schopní hodne splatiť už na zemi.

Strašný je inak močiar, ktorý vás očakáva, keď prídete na onen svet a ktorý sa vám prekážajúco položí do cesty k vzostupu nahor.

Lenže nielen sám jednotlivec, ale aj úrady mnoho stáročí otvorene prejavovali svoj odpor proti tomuto prikázaniu a aj proti Božiemu Slovu tým, že od ľudí nútene vyžadovali prísahu a násilne naliehali, aby sa porušovalo, pod hrozbou ťažkých pozemských trestov, ak nevyhovejú tejto požiadavke. Nadpozemský trest je však ťažší a dopadne na všetkých tých, ktorí vyžadovali prísahu, nie na tých, ktorí ju pod nátlakom museli zložiť. Ešte aj Kristus raz dôrazne povedal: „Vaša reč nech je Áno alebo Nie; lebo čo je nad to, to pochádza od zla!“

A úrady mali predsa moc dať tomuto Áno alebo tomuto Nie rozhodujúcu váhu tým, že by to pri klamstve pred súdom trestali práve tak ako krivú prísahu! Tým mohli hodnotu slov pred súdom povýšiť na onen stupeň, ktorý pre rozsudok potrebovali. Nebolo potrebné viesť preto ľudí z donútenia k porušovaniu Božieho prikázania! Za to sa im dostane rozsudku v záhrobí. Ostrejšieho a prísnejšieho, než si kedy vo zvratnom pôsobení posmešne predstavovali. Pred ním niet uniknutia!

Ešte horšie si však počínali cirkvi a ich predstavitelia, ktorí za odvolávania sa na Boha podrobovali svojich blížnych najhoršiemu mučeniu, a opäť za odvolávania sa na Boha ich nakoniec upaľovali, ak už predtým nepodľahli mukám. Všetkým dobre známy a pre svoju krutosť povestný rímsky cisár Nero nebol vo svojom mučení kresťanov taký zlý, taký zavrhnutiahodný ako katolícka cirkev so svojím obrovským registrom hriechov proti Božím zákonom! Po prvé zďaleka toľko nevraždil a nemučil a po druhé nie za takého pokryteckého odvolávania sa na Boha, ktoré sa v tejto podobe musí počítať k najväčším rúhaniam sa Bohu, akých sa človek môže dopustiť.

Nič neprospeje, keď tie isté cirkvi dnes odsudzujú to, čo vtedy, žiaľ, príliš dlho páchali; lebo od toho neupustili dobrovoľne!

A ani dnes sa to veľmi nezmenilo vo vzájomnom, len tichšom nepriateľstve a v inej, modernejšej forme! Aj tu sa časom zmenila iba jeho forma, nie živé jadro! A jedine toto jadro, ktoré sa tak rado skrýva, platí pred Božím súdom, nikdy nie vonkajšia forma!

A táto terajšia, len zdanlivo neškodná forma sa zrodila z tej istej nevýslovnej duchovnej pýchy predstaviteľov všetkých cirkví ako vtedy. A kde nie je zavrhnutiahodná pýcha, nájde sa prázdna domýšľavosť, ktorá sa opiera o pozemskú moc cirkvi. Tieto necnosti prinášajú dosť často tie najnemiestnejšie nepriateľstvá, ktoré ešte bývajú pretkané pozemskou vypočítavosťou, zameranou na rozšírenie vplyvu, ak nie dokonca až túžbou po veľkom politickom význame.

A to všetko s menom „Boh“ na perách, takže by som ešte raz chcel zvolať ako Syn Boží: „Svojím počínaním ste premenili domy môjho Otca, ktoré mali byť vám na poctu, na brloh vrahov! Nazývate sa služobníkmi Božieho Slova, no stali ste sa služobníkmi svojej pýchy!“

Každý katolík si namýšľa, že je pred Bohom oveľa lepší než protestant bez toho, že by mal na to poruke dôvod, každý protestant si však namýšľa, že je učenejší, pokrokovejší, a tým svojmu Bohu bližší než katolík! A to všetko sú tí, ktorí tvrdia, že sú stúpencami Krista, že sa utvárajú podľa jeho Slova.

Hlúpe sú obe strany, ktoré sa opierajú o niečo, čo pred Božou vôľou vôbec neplatí! Práve títo všetci sa oveľa viac prehrešujú proti druhému Božiemu prikázaniu ako prívrženci iných náboženstiev; lebo Božie meno zneužívajú nielen slovami, ale aj skutkom, celým svojím spôsobom života, dokonca i svojou takzvanou bohoslužbou. Každému uvažujúcemu a dobre pozorujúcemu dávajú len odstrašujúci príklad bezobsažných foriem a prázdneho myslenia. Práve bezhraničnou domýšľavosťou, ktorou chcú sebe i okoliu nahovoriť, že pred inovercami majú už zaistené miesto v nebi, najhlbšie hanobia pojem Boha! Vonkajšia stránka cirkevných obyčají, krst a všeličo iné, to nič neznamená! Len sám vnútorný človek sa musí postaviť pred súd! Na to pamätajte, vy, povýšeneckí, ktorým sa už zvestovalo, že v deň súdu budú namyslenci pyšne tiahnuť s vlajkami, prepychovými rúchami, aby si radostne išli po svoju odmenu. Nikdy však nedosiahnu ríšu ducha pri nohách Božieho trónu, pretože odmenu, ktorá im patrí, dostanú skôr, ako tam dôjdu. Ľadový závan ich odveje ako plevy, ktoré nemajú nijakú hodnotu; lebo im chýba čistá vnútorná pokora a pravá láska k blížnemu!

Svojím správaním sú najhoršími hanobiteľmi mena „Boh“, najbritkejšími porušovateľmi druhého prikázania!

Títo všetci slúžia Luciferovi, nie Bohu! A vysmievajú sa tým všetkým Božím prikázaniam! Od prvého až po posledné! Predovšetkým však tomuto druhému, ktorého porušovanie je tu najčernejším pošpinením pojmu Boha v mene!

Chráňte sa ešte naďalej ľahkovážne prestupovať toto prikázanie! Odteraz prísne dbajte na seba a svoje okolie! Uvážte, ak verne plníte deväť prikázaní, a nedbáte na toto jedno, tak ste predsa nakoniec stratení! Ak dal prikázanie Boh, tak už v tom spočíva dôkaz, že sa nesmie brať naľahko, že sa nevyhnutne musí splniť! Ináč by ste ho nikdy nedostali.

Neopovažujte sa modliť, ak nie ste schopní celou dušou sa spoluzachvievať v slovách, a chráňte sa prejavovať voči svojmu Bohu ako bezmyšlienkovití táraji; lebo by ste sa tým pred ním previnili zo zneužívania Božieho mena. Dôkladne rozvážte, prv kým ho o niečo poprosíte, či je to naliehavo potrebné! Nezapletajte sa do formálnych modlitieb, ktorých odriekavanie v určitom čase sa stalo zlozvykom vo všetkých náboženských úkonoch. Je to nielen zneužívanie, ale aj hanobenie Božieho mena! V radosti alebo núdzi je vrúcne cítenie bez slov oveľa cennejšie ako tisíc slovných modlitieb, aj keď toto cítenie trvá iba zlomok okamihu. Lebo také cítenie je potom vždy pravé, a nie je pokrytectvom! Preto ani nikdy nie je zneužitím pojmu Boh. Je to posvätný okamih, keď sa chce ľudský duch, prosiac alebo ďakujúc, vrhnúť pred stupne Božieho trónu! Nikdy sa to nesmie stať drkotaním zo zvyku! Ani u služobníkov cirkvi!

Človek, ktorý meno Boh dokáže používať pri všetkých možných i nemožných denných príležitostiach, nikdy nemal ani najmenšieho tušenia o pojme Boha! Je to zviera, nie človek! Lebo ako ľudský duch musí byť schopný pocítiť v sebe predtuchu Boha, aj keby to bolo iba raz v jeho pozemskom živote! Ale i tento jeden raz by stačil, aby mu bezpodmienečne vzal akúkoľvek chuť ľahkovážne porušovať druhé prikázanie! Bude potom v sebe večne nosiť túžbu vyslovovať meno „Boh“ len na kolenách v najväčšej čistote celého svojho vnútra!

Kto ju nemá, ten je ďaleko od toho, aby bol hoden čo i len Božieho slova, a o koľko menej, aby vošiel do ríše Boha a vychutnával jeho oblažujúcu blízkosť! Z tohto dôvodu je tiež zakázané vytvárať obraz Boha Otca podľa ľudských predstáv! Každý taký pokus musí viesť iba k žalostnému zmenšeniu, keďže ani ľudský duch, ani ľudská ruka nie sú schopné vizionársky zazrieť čo i len tú najmenšiu časť skutočnosti a pozemsky ju zachytiť v obraze! Aj to najväčšie umelecké dielo by v tomto prípade znamenalo len hlboké zníženie. Jedine samo oko naznačuje svojím nevýslovným žiarením všetko. — Taká vznešená je pre vás nepochopiteľná veľkosť, ktorú zahŕňate do slova „Boh“ a ktorú sa s ľahkomyseľnou opovážlivosťou často odvažujete používať ako tie najbežnejšie prázdne a bezmyšlienkovité slovné zvraty! Budete musieť skladať účty z tohto svojho počínania!