Siedme prikázanie
Nebudeš kradnúť!
Za jedného z najopovrhnutiahodnejších tvorov sa považuje zlodej. Zlodejom je každý, kto druhému vezme niečo z jeho vlastníctva bez jeho dovolenia!
V tom spočíva vysvetlenie. Aby sa prikázanie mohlo aj správne dodržať, nemá človek robiť nič iné než vždy jasne rozlišovať, čo patrí druhému! To nie je ťažké, povie si hneď každý. A tým to už aj odbavil. Isteže, nie je to ťažké, ako v podstate nie je ťažké dodržiavať všetkých desať prikázaní, keď sa len naozaj chce. Lenže podmienkou pritom vždy zostáva, že človek ich patrične pozná. A na tom stroskotávajú mnohí. Už si z hľadiska dodržiavania niekedy správne uvážil, čo je vlastne teraz vlastníctvom druhého, z ktorého mu nesmieš nič zobrať?
Sú to jeho peniaze, šperky, šaty, možno aj dom a dvor s dobytkom a so všetkým, čo k tomu patrí. Ale v prikázaní nestojí, že sa to týka iba hrubohmotného pozemského majetku! Jestvujú predsa hodnoty, ktoré sú ešte oveľa cennejšie! K vlastníctvu človeka patrí ešte aj jeho povesť, verejná vážnosť, jeho myšlienky, jeho osobitosť aj dôvera, ktorej sa teší u iných, ak nie u všetkých, tak predsa aspoň u toho či onoho! Len čo sme raz tak ďaleko, potom nejedna duševná pýcha pri tomto prikázaní už trochu zmalomyseľnie. Veď sa len spýtaj sám seba: Ešte nikdy si sa nepokúsil, možno v dobrej viere, otriasť dôverou, ktorej sa nejaký človek teší, alebo ju celkom podkopať u niekoho iného nabádaním na opatrnosť? Tým si toho, komu táto dôvera patrila, doslova okradol! Lebo ty si mu ju vzal, alebo si sa o to aspoň pokúsil.
Svojho blížneho si okradol aj vtedy, keď vieš niečo o jeho pomeroch a dáš tieto poznatky bez jeho súhlasu ďalej. Z toho môžeš spoznať, ako ťažko sú do slučiek viny zapletení všetci tí ľudia, ktorí sa snažia robiť z takýchto vecí obchod alebo tento spôsob vôbec využívajú obchodne, ako takzvané spravodajské kancelárie alebo podobne. Takýmto vlastným zaplietaním sa natiahnu na seba prostredníctvom všetkých následkov tejto činnosti trvalého porušovania Božieho zákona takú obrovskú sieť, že títo ľudia sa už nikdy viac nevyslobodia a zostanú vydaní napospas zatrateniu; lebo všetci sú zaťažení väčšmi než hrubohmotní vlamači a zlodeji. Vinní a rovní prechovávačom zlodejov sú tí, ktorí takýchto „obchodníkov“ podporujú a pomáhajú im v ich hriešnej živnosti. Každý priamy a čestne zmýšľajúci človek, či už súkromná osoba, alebo podnikateľ, má právo a povinnosť vyžadovať od človeka, ktorý k nemu pristupuje s nejakou požiadavkou, priamo vysvetlenie, a ak je to potrebné aj doklady, na základe čoho sa môže rozhodnúť, do akej miery dokáže jeho priania s dôverou splniť. Všetko ostatné je nezdravé a zvrátené.
Plnenie tohto prikázania má súčasne ešte ten účinok, že sa viac a viac prebúdza cit a jeho schopnosti sa pestujú, odhaľujú. Človek tým získa správnu znalosť ľudí, ktorú zašantročil iba z pohodlnosti. Postupne stratí to mŕtve, zmechanizované a sám sa opäť stane živým človekom. Objavia sa skutočné osobnosti, zatiaľ čo terajší stádovito vychovaný živočích sa musí vytratiť.
Dajte si námahu o tom premýšľať a dbajte na to, aby ste azda nakoniec na stránkach svojej dlžobnej knihy nenašli veľmi porušované práve toto prikázanie!