Ôsme prikázanie

Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu!

Ak svojho blížneho prepadneš a zbiješ, takže utŕži poranenia, a azda ho ešte aj olúpiš, tak vieš, že si mu ublížil a že budeš vydaný pozemskému trestu. Pritom ani nepomyslíš na to, že si tým súčasne zapletený do vlákien zvratného pôsobenia, ktoré nepodlieha nijakej svojvôli, ale spravodlivo zapôsobí už pri oných najmenších hnutiach duše, na ktoré vôbec nedbáš, pre ktoré vôbec nemáš cit! A toto zvratné pôsobenie nemá nijakú súvislosť s pozemským trestom, ale pracuje celkom nezávisle ticho samo pre seba, lenže pre ľudského ducha tak neodvratne, že ani v celom stvorení nenájde miesto, ktoré by ho mohlo ochrániť a skryť. Keď počujete o takom surovom čine prepadu a násilnom ublížení, ste pobúrení. Ak tým trpia ľudia, ktorí sú vám blízki, ste aj vyľakaní a zhrození! Pritom vás však neveľmi rozruší, keď tu a tam začujete, že iní ľudia stavajú neprítomného človeka do zlého svetla obratnými zlomyseľnými slovami, ako aj často len veľmi výraznými gestami, ktoré dávajú viac tušiť, než je možné vyjadriť slovami.

Ale zapamätajte si: Hrubohmotný útok sa dá napraviť oveľa ľahšie ako útok na dušu, ktorá trpí podrývaním povesti.

Vyhýbajte sa preto všetkým číhajúcim ohováračom rovnako ako hrubohmotným vrahom!

Lebo sú práve takí vinní a veľmi často ešte horší! Tak ako oni sami nemajú súcit s dušami, proti ktorým štvú, tak ani im sa potom na onom svete nemá podať ruka na pomoc, keď o ňu budú prosiť! Chladné a nemilosrdné je zlovestné nutkanie v ich vnútri ponižovať iných, im dokonca často cudzích ľudí, chlad a nemilosrdnosť budú preto proti nim v stonásobnej sile na onom mieste, ktoré ich očakáva, len čo raz budú musieť opustiť svoje pozemské telo!

Na onom svete zostanú vyobcovaní a hlboko opovrhovaní, dokonca viac než lupiči a zlodeji; lebo spoločná zlomyseľná a opovrhnutiahodná črta sa tiahne celým druhom, od takzvanej kávičkárky až po také skazené stvorenia, ktoré sa neštítia pod prísahou, ktorú si sami vyžiadali, krivo svedčiť proti blížnemu, ktorému by oprávnene mali za všeličo ďakovať!

Zaobchádzajte s nimi ako s jedovatou háveďou; lebo nič iné si nezaslúžili.

Pretože celému ľudstvu úplne chýba vysoký jednotný cieľ dostať sa do Božej ríše, preto si nemajú vzájomne čo povedať, keď sú niekedy pospolu dvaja či traja, a tak ohovárať iných stalo sa obľúbeným zvykom, ktorého úbohosť už nie sú schopní si uvedomiť, pretože chápanie toho sa neprestajným vykonávaním úplne vytratilo.

Na onom svete budú naďalej besedovať a holdovať svojej obľúbenej téme, až uplynie čas poskytnutý na poslednú možnosť vzostupu, ktorá im azda mohla priniesť záchranu, a oni budú vtiahnutí do večného rozkladu, do ktorého sa dostávajú všetky hrubohmotné a jemnohmotné druhy matérie na očistu od každého jedu, ktorý do nich vniesli ľudskí duchovia, ktorí nie sú hodní toho, aby sa zachovalo ich meno!