Deviate prikázanie
Nebudeš bažiť po žene svojho blížneho!
Toto prikázanie je ostro a jasne namierené priamo proti telesne-zvieracím pudom, ktoré človek... žiaľ... často nechá až príliš narastať, len čo sa mu na to naskytne príležitosť!
Tým sme sa aj hneď dotkli rozhodujúceho bodu, ktorý pre ľudí predstavuje najväčšiu pascu, ktorej podľahnú skoro všetci, len čo s ňou prídu do styku: príležitosť!
Pud sa prebúdza a usmerňuje iba myšlienkami! Človek môže veľmi ľahko pozorovať na sebe, že pud sa neozve, nemôže sa ozvať, keď na to chýbajú myšlienky! Je od nich úplne závislý! Bez výnimky!
Nehovorte, že aj hmat môže prebudiť pud; lebo to je nesprávne. Je to iba klam. Hmat prebudí iba myšlienku a tá potom pud! A na prebudenie myšlienok je naskytujúca sa príležitosť tým najsilnejším pomocným prostriedkom, ktorého sa ľudia musia obávať! Z tohto dôvodu je však aj najlepšou obranou a najsilnejšou ochranou pre všetkých ľudí oboch pohlaví, keď sa budú vyhýbať takej príležitosti! To je záchranná kotva v terajšej núdzi, až celé ľudstvo vnútorne natoľko zosilnie, že bude schopné so zdravou samozrejmosťou udržať kozub svojich myšlienok čistý, čo dnes, žiaľ, už nie je možné! Potom však bude porušovanie tohto prikázania celkom bezpodmienečne vylúčené.
Veľa búrok sa dovtedy musí očistne prehnať nad ľudstvom, ale táto kotva vydrží, ak sa každý usilujúci bude neúprosne snažiť nikdy nedať príležitosť na zvodné osamotenie dvojakých pohlaví!
To nech si každý vryje plamenným písmom; lebo nie je také ľahké duševne sa opäť oslobodiť od takéhoto porušenia, keďže pritom prichádza do úvahy aj druhá strana! A na súčasný vzostup sa príležitosť naskytne len zriedkavo.
Nebudeš bažiť po žene svojho blížneho!“ Tým sa nemieni len manželka, ale ženské pohlavie vo všeobecnosti! Teda aj dcéry! A keďže sa zreteľne hovorí: „Nebudeš bažiť!“, je tým mienený iba telesný pud, nie vari čestné uchádzanie sa!
K omylu nemôže pri týchto jasných slovách vôbec dôjsť. Ide tu o prísny Boží zákon, namierený proti zvádzaniu a znásilneniu, ako aj o pošpinenie myšlienkami tajnej žiadostivosti! Už ona, ako východiskový bod celého zla tohto skutku, je porušením prikázania, za ktorým nasleduje trest v podobe karmy, ktorá sa musí nejakým spôsobom nevyhnutne rozuzliť, skôr ako sa duša môže od nej oslobodiť. Niekedy je toto dianie, ktoré človek mylne považuje za maličkosť, dokonca rozhodujúce pre druh nasledujúcej inkarnácie na zemi alebo pre jeho budúci osud v tomto pozemskom bytí. Neberte preto naľahko moc myšlienok, ktorým sa, prirodzene, v rovnakej miere zavesí na päty zodpovednosť! Ste zodpovedný aj za to najnepatrnejšie ľahkovážne myslenie; lebo už to narobí v jemnohmotnom svete škody. V tom svete, ktorý vás má prijať po tomto pozemskom živote.
No ak žiadostivosť dospeje až k zvedeniu, teda k hrubohmotnému činu, tak sa bojte odplaty, ak už nie ste schopní na zemi ho telesne a duševne napraviť!
I keby k zvedeniu došlo najlichotivejším spôsobom alebo tvrdým nátlakom, i keby sa tým nakoniec zo ženskej strany už aj dosiahol súhlas, zvratné pôsobenie sa tým zmiasť nedá; uviedlo sa do chodu už pri žiadostivosti a všetok dôvtip, všetko umenie prispieva k zostreniu. Ani konečné dovolenie ho potom nezruší!
Preto buďte na stráži, vyhýbajte sa každej príležitosti a nepodľahnite v tom bezstarostnosti! V prvom rade udržiavajte kozub svojich myšlienok čistý! Potom nikdy neporušíte toto prikázanie!
Ako ospravedlnenie neplatí ani to, ak sa človek snaží si predstierať, že jestvovala pravdepodobnosť manželstva! Lebo práve to by bola tá najhrubšia vymyslená nepravda. Manželstvo bez duševnej lásky je pred Bohom neplatné. Duševná láska však zostáva najlepšou ochranou proti porušeniu prikázania, keďže skutočne milujúci chce pre milovaného druha vždy len to najlepšie, a preto nikdy nemôže mať nečisté želania alebo požiadavky, proti ktorým je toto prikázanie namierené predovšetkým!