87. Učiteľ svetov

Učiteľ Svetov je Syn Človeka. Učiteľom svetov sa nenazýva azda preto, že má poučovať svet, prípadne založiť náboženstvo, ktoré by zjednocovalo svet, v užšom zmysle zem, alebo ešte lepšie pozemské ľudstvo, alebo ktoré by ovládalo zem, lež učiteľom svetov sa nazýva preto, že objasňuje „svet“, že prináša náuku o svete. To, čo človek skutočne musí vedieť! Učí spoznávať „svet“ v jeho samočinnom pôsobení, aby sa pozemský človek mohol podľa toho riadiť a aby sa mu tým umožnil vedomý vzostup, v poznaní skutočných zákonov sveta!

Ide teda o náuku o svetoch, o poučenie o svete, o stvorení.

Za týmto pravým učiteľom svetov stojí ako kedysi u Krista, viditeľný čistým jasnovidcom, veľký žiariaci kríž spásy! Môže sa tiež povedať: „On nesie kríž!“ To však nemá nič spoločné s utrpením ani mučeníctvom.

Bude to jedným zo „živo žiariacich“ znamení, ktoré nedokáže klamne vyčariť ani ten najšikovnejší kaukliar alebo mág, a podľa čoho sa dá rozoznať bezvýhradná pravosť jeho poslania!

Tento mimozemský dej nie je vari bez súvislosti, iba svojvoľný, teda neprirodzený. Súvislosť pochopíme ihneď, len čo poznáme skutočný zmysel vlastného „Spasiteľovho kríža“. Spasiteľov kríž nie je totožný s Kristovým krížom utrpenia, ktorým predsa ľudstvo ani nemohlo byť spasené, ako som to už obšírne opísal a veľakrát opakoval v prednáške „Smrť Syna Božieho na kríži a posledná večera“. Je to niečo celkom iné, opäť zdanlivo jednoduché, a predsa nesmierne veľké!

Kríž bol známy už pred Kristovým pozemským časom. Je to znamenie božskej Pravdy! No nielen znamenie, ale aj jej živá forma. A keďže Kristus bol nositeľom božskej Pravdy, tej nefalšovanej, a prišiel z Pravdy, bol s ňou v bezprostrednom spojení a niesol časť z nej v sebe, spočívala živo aj v ňom a na ňom! Je viditeľná v živom, teda vo svietiacom a samočinne žiariacom kríži! Môže sa povedať, že ona sama je týmto krížom. Tam, kde je tento žiariaci kríž, je teda súčasne i Pravda, pretože tento kríž sa nedá oddeliť od Pravdy, ale oboje sú jedno, pretože tento kríž predstavuje viditeľnú formu Pravdy.

Kríž s lúčmi alebo žiariaci kríž je teda Pravda vo svojej pravlastnej podobe. A keďže človek môže stúpať jedine pomocou Pravdy, a nie inak, tak ľudský duch nájde skutočné spasenie tiež len v poznaní alebo v znalosti božskej Pravdy!

Keďže spása spočíva opäť jedine v Pravde, vyplýva z toho, že kríž, teda Pravda, je spasiteľským krížom alebo Spasiteľovým krížom!

Taký je kríž Spasiteľa! Ale Spasiteľom pre ľudstvo je Pravda! Iba znalosť Pravdy, a s tým spojené použitie cesty, ktorá v Pravde spočíva, alebo ktorá sa v Pravde ukazuje, môže ľudského ducha vyviesť z jeho terajšej zmätenosti a poblúdenia nahor k Svetlu, spasiť ho, vyslobodiť ho zo súčasného stavu. A keďže vyslaný Syn Boží a teraz už prichádzajúci Syn Človeka sú jedinými nositeľmi neskalenej Pravdy, nesú ju v sebe, musia obaja, prirodzene, nerozlučne niesť v sebe a na sebe aj kríž, teda musia byť nositeľmi žiariaceho kríža, nositeľmi Pravdy, nositeľmi spásy, ktorá pre ľudí spočíva v Pravde. Prinášajú spasenie v Pravde tým, ktorí ju prijmú, ktorí teda idú ukázanou cestou. — Čo je v porovnaní s tým platné všetko to mudrácke ľudské rozprávanie? Pohasne v hodine núdze.

Preto Syn Boží povedal ľuďom, aby vzali na seba tento kríž a nasledovali ho, čo teda znamená, aby prijali Pravdu a žili podľa nej! Aby sa vpravili do zákonov stvorenia, naučili sa im dôkladne rozumieť a využívali ich samočinne pracujúce účinky len na to najlepšie.

Čo však opäť neurobila obmedzená ľudská myseľ z tejto jednoduchej a prirodzenej skutočnosti! Bohom a Synom Božím, jeho vyslancom, nechcené učenie o utrpení! A tak sa vydali na nepravú cestu, ktorá nie je v zhode s ukázanou cestou, ale odvádza ďaleko od Božej vôle, ktorá chce viesť len k radosti, namiesto k utrpeniu.

Pre ľudstvo je, prirodzene, strašným symbolom, že Syna Božieho kedysi pribilo a umučilo na smrť práve na pozemskej napodobenine formy Pravdy, že teda na symbole Pravdy, ktorú priniesol, pozemsky zahynul! Cirkevný kríž utrpenia nie je však Spasiteľovým krížom!

Ktorý stojí v Sile a v Pravde“, hlása sa o Božom Synovi. Silou je Božia vôľa, Duch Svätý. Jeho viditeľnou formou je holubica. Viditeľnou formou Pravdy je samočinne žiariaci kríž. Oboje sa živé videlo na Božom Synovi, pretože v nich stál. U neho to bol teda prirodzený a samozrejmý jav.

To isté sa bude vidieť aj na Synovi Človeka! Holubica nad ním, kríž spásy za ním; lebo on je s nimi znova nerozlučne spätý ako nositeľ Pravdy, „ktorý stojí v Sile a v Pravde“! Sú to neklamné znamenia jeho pravého poslania pre splnenie zasľúbení. Znamenia, ktoré sa nikdy nedajú napodobniť, ktoré sú nezničiteľné, varujúce a napriek hrozivej vážnosti aj sľubné! Už len pred nimi samými musí ustúpiť všetko temno!

Dívajte sa! Len čo sa ohlásili neúprosní zvestovatelia jeho príchodu, ktorí mu očistia cestu od prekážok, ktoré na ňu kopí ľudská domýšľavosť, spadne páska z očí mnohých, ktorí sú omilostení, aby ho takto spoznali! Hlasno budú potom musieť vydávať svedectvo, donútení silou Svetla.

Ani jediný z dnes ešte takých početných falošných prorokov a vodcov nedokáže pred ním obstáť; lebo v oboch vznešených znameniach, ktoré nemôže nosiť nikto okrem Syna Božieho a Syna Človeka, hovorí sám Boh za svojho služobníka, a všetka ľudská múdrosť musí pritom zmĺknuť. —

Dávajte pozor na tú hodinu, je bližšie, než si všetci myslíte.