83. Povolaní

Nemci majú byť povolaní, aby sa duchovne aj svetsky stali vedúcim národom! Poukazujú na to početné knihy, a mnohé dobré proroctvá i zjavenia, ktoré sa nedajú bez všetkého odsunúť nabok ako výplody fantázie a ktoré často a stále znova s veľkou zreteľnosťou opakujú ten istý zmysel. Napísalo sa teraz o tom síce len veľa kníh, aby sa Nemci vo veľkej tiesni znova vzpružili, aby v zúfalstve zo zlých nových prejavov takých útrap nenechali dobro úplne zaburiniť; ale kto sa vážne snaží zaoberať budúcnosťou tohto národa, ktorý má vyjsť až zo zrúcanín terajších pomerov, ten si tiež uvedomí, že v poukazovaniach na veľkú budúcnosť musí byť zrnko múdrosti alebo pravdy.

Hovorím však celkom úmyselne: „Zo zrúcanín terajších pomerov!“; lebo z terajších pomerov samých vedie len jedna cesta: Ďalší úpadok a zrútenie!

Pozrite sa raz pokojne na ľudí, akí sú teraz! Len pozorne pátrajte v zrelšej mládeži po budúcom pokolení, po najbližšej nemeckej generácii. Je už od základu otrávená na tele i na duši. Nepatrné výnimky, ktoré sa ešte objavujú, sú nápadné ako čudáci, ale pre celý národ neznamenajú takmer nič.

Tieto výnimky sú natoľko odlišné od okolia, ktoré stále viac upadá, že začínajú pôsobiť groteskne a prepadajú takmer všeobecnému posmechu, považujú sa za nenormálne, chorobné, za neužitočných blúznivcov a bláznov!

Toto groteskné vyrastanie však neväzí v týchto chvályhodných výnimkách, ale v klesajúcom okolí, ktoré sa vo svojom beznádejnom páde čoraz viac a viac vzďaľuje od spolovice normálneho duševného stavu. Títo ľudia už ani nevnímajú tento vlastný pád, ktorý ich vzďaľuje od zdravej, pevnej pôdy, kde tí nemnohí ešte stoja, ale majú mylný pocit, akoby sa títo výnimoční vznášali v chorobne detinských predstavách, aby každým okamihom vytriezvejúc, zakrátko spadli na posmech všetkým.

Lenže už nepotrvá dlho a z ich očí zmizne akýkoľvek posmech, zato však nastúpi zdesenie, keď budú musieť konečne spoznať, že tí druhí, ktorým sa dosiaľ posmievali, zaujímajú vo vnútri správne a pevné stanovisko, zatiaľ čo oni, zapadajúc do najhoršieho bahna, sa pozvoľna dusia. V bahne, ktoré si sami prichystali a ktoré sa teraz nezadržateľne zavrie nad ich hlavou!

Najhoršie pritom je, že tento zlý stav nie je možné pripísať nepriateľom Nemecka, ale samým Nemcom.

Tak ako sa pri vare ženie všetka špina hore, tak je to aj v tejto veľkej dobe kvasu. Kde teraz všetko so šialenou rýchlosťou smeruje k mocnému deju očisty a zvonka vidno len navrchu zvírenú špinavú penu alebo kal skutočného nemeckého národa, ktorý neumožňuje rozoznať zdravý základ, a predstiera, akoby už všetko bolo celkom nezachrániteľne skazené. Ale nie je to tak! Čím hutnejšie sa navrchu ako povlak zráža nečistá pena, tým čistejšia a jasnejšia bude pod ňou hlavná časť. A potom, keď vytriezvením následkom strašného diania nastane ochladenie varu, ktoré vyvolajú terajšie pomery a núdza z nich vzniknutá, urobí sa zospodu do tohto stuhnutého kalu jedna trhlina za druhou, ktorými sa zrazu ukáže čistota a jas, ktoré sa vytvorili pod špinavým a opotrebovaným povrchom, mätúcim zmysly.

Potom však toto zjasnenie víťazne prerazí ohromnou silou nahor a strhne stále viac zasychajúci kal, ktorý nabudúce už nebude môcť prekážajúco stáť medzi dianím a pravým jadrom národa!

Víťazom však nebude nové, prichádzajúce pokolenie, nebude to dnešná, duševne taká chorá a úboho dospievajúca nemecká mládež, ktorá sa dala otráviť a pri prvom sviežom vetríku sa musí rozletieť ako plevy, keďže šla predčasne zrelá po nesprávnych cestách a vyžila sa v nich až do zničenia akejkoľvek vlastnej opory. Víťazom bude to staré, doterajšie, ktoré sa ako očistená oceľ zrazu pozdvihne z nezmyselného zmätku sťa neochvejný balvan, na ktorom jedinom môže vzniknúť nová stavba!

Zahľaďte sa do seba, vy, zrelí nemeckí muži, zrelé ženy, nie na dorastajúcu mládež, ktorá sa iba od vás môže a musí učiť. Vy v sebe prechovávate budúcnosť, jedine vy, ktorí ste ako základ prežili ešte minulosť!

Stáli ste zoči-voči doterajšiemu nezmyselnému vyvádzaniu len bez porozumenia, a preto ste ešte nezasahovali! Pomôžte konečne znervóznenej mládeži starou nemeckou silou, ktorá nepozná slabú povoľnosť, a v prísnosti mocne vzbĺkne tak proti sebe, ako aj proti druhým, a ktorej sa faloš, precitlivenosť a slabosť obáva!

Bol to len bezmedzný úžas nad možnosťou terajšieho diania, ktorý tak prechodne ochromil vaše nezdolné zdravé chcenie, nebol to súhlas alebo radosť zo zanedbanosti tela a nemenej aj duše.

A vy, ktorí ste dali seba samých i generácie prichádzajúce po vás tak sputnať reťazami, vy ste povinní sami ich opäť rozlomiť a nečakať na riešenie od nástupcov!

Vy však, ktorí pohodlne čakáte na splnenie vznešených proroctiev a počítate s nimi, neklamte sa! Kde sa nekoná, tam sa nemôže splniť ani najlepšie proroctvo! Samo toto „čakanie“ prekáža uskutočneniu tejto možnosti.

A vaše spory o výkladoch a dobách možných splnení sú pre budúcnosť Nemecka rovnako nebezpečné a skazonosné, ako nemecká nákaza večného trieštenia vo vnútornej politike, v ktorej sa musí vidieť, že v nej dosiaľ ešte nebol pravý nemecký národný duch. Bolo ho možné nájsť vždy len v ojedinelých prípadoch! Len v najväčšom nebezpečenstve stáli niekedy masy svorne spolu, ale tiež nie vždy. Kedyže tu bol skutočný nemecký národ, oduševnený slobodným hrdým duchom? Mohol sa doň veľmi ľahko votrieť každý rozvracač a jeho zlomyseľné zámery vždy nachádzali dobrú pôdu.

V bezstarostnom tanci a s krčením pliec sa načúva zúfalým nárekom celých nemeckých častí národa, ktoré denne trpia nenávisťou nepriateľov.

Zasľúbenia a proroctvá však hovoria o vyvolenom národe! Môže tu vôbec prísť do úvahy nemecký národ, ako sa prejavuje dnes? Ukazuje sa ako vyvolený? Odpoveď na to si môžem ušetriť.

Byť povolaný je vec celkom iná. Už Kristus varovne hovoril: „Mnoho je povolaných, ale iba málo z nich je vyvolených!“ To znamená, že z povolaných dôjde ku skutočnému splneniu len málokto, keďže toto splnenie musí uskutočniť sám železným úsilím, mimoriadnou činnosťou a pracovitosťou. A ako je to u jednotlivcov, tak je to aj u národov! Byť povolaný znamená mať v sebe iba schopnosť na splnenie, neznamená to však, že toto splnenie spadne povolanému do lona. Až keď povolaný, teda schopný, nasadí všetko, až keď neskrátene použije svoje schopnosti so železnou, neochvejnou usilovnosťou, v tvrdej snahe a v húževnatom zápase, vyjde mu potom v ústrety pomoc zhora neobyčajným spôsobom, ktorá ho dovedie k víťazstvu, teda k splneniu jeho povolania. Lenže opäť ani tomu sa nesmie zle rozumieť; lebo vyjdenie v ústrety nadpozemskej a silnej pomoci sa nemá chápať obrazne. Sila na konečné víťazstvo je vždy pripravená. Povolaný sa však musí svojím úsilím a svojou prepožičanou mu šikovnosťou prepracovať tak ďaleko dopredu, že pritom narazí na túto silu, ktorá sa s ním potom spojí!

Je to teda celkom inak, ako si to mnohí povolaní často predstavujú. Byť povolaným zaväzuje! Povolanému sa do ruky vtláča víťazný meč na boj prostredníctvom jeho schopností. Ovládať ho a udierať ním musí vždy sám. Nepresnívajte teda čas, v ktorom ste už určení vykonať niečo veľké a ktorý vám musí dať zvíťaziť, len čo sa pohnete. Aj na to môže byť „neskoro“, čím je dodatočné víťazstvo desaťnásobne, ba stonásobne sťažené.

Keďže teraz každý vidí, že nemecký národ taký, aký sa javí dnes, sa nemôže považovať za „vyvolený“, ale zasľúbenia zakaždým uvádzajú aj možnosť splnenia, tak je jasné, že nemecký národ musí prejsť mnohými zmenami. Dobrovoľne sa nezmení, to sa ukázalo už v posledných rokoch, keďže s nemeckým duchom, ku ktorému má každý Nemec prispieť svojím dielom, to šlo nadol namiesto nahor. Následok toho je preto taký, že nútene dôjde k vytvoreniu ornej pôdy, aby z veľkej núdze konečne mohol vyrásť potrebný nemecký duch. Čo nedocieli pokoj a radosť, to nakoniec dokoná utrpenie. A keď na to ešte nestačilo doterajšie utrpenie, tak musí prísť niečo ťažšie a tvrdšie než predtým, až sa dosiahne bod, keď sa každý tvrdošijný odpor zlomí alebo poddá. Medzi zlomením a poddaním sa má jednotlivec ešte stále slobodnú voľbu, keďže v oboch prípadoch musí zožať odmenu podľa toho, ako potom dopadne jeho rozhodnutie.

Čím bližšie je splnenie, tým väčšie sa dá teda teraz očakávať utrpenie. Blaho tomu, koho rozhodnutie dopadne pre neho šťastne.

Pri tomto svetovom dianí nemôže byť vyvolený národ, samozrejme, obmedzený len na jeden národ. V tomto prípade sa teda nemieni nemecký národ v najužšom zmysle, ako pri svetovom dianí vôbec nejde o jeden národ, no zaiste v tom môže zohrať nejakú rolu pri vývine nejedného diania. Druh a veľkosť svojej roly si každý národ vytvára sám.

Čo je v budúcom svetovom období jedine smerodajné, je rasa, ale nie národ. Pri terajšom rozhodnutí je biela rasa vo vývoji najpokročilejšia zo všetkých. Že Ázia a iné svetadiely boli už predtým vo vývoji ďalej než vtedajšia Európa, to dnes už nič neznamená. V čase, keď má nastať konečné zúčtovanie nielen pre obyvateľov tejto zeme, ale pre celú časť svetov, ku ktorej táto zem patrí. Smerodajný je jedine práve platný stav v hodine rozhodnutia, nič iné. A tu na zemi je teraz na špičke biela rasa. Z tohto dôvodu prichádza ako bojisko pozemsky do úvahy tiež Európa. Už v prednáške „Bohovia – Olymp –Valhala“ som zreteľne poukázal na to, že každá opätovná inkarnácia sa uskutoční do prostredia, ktoré zodpovedá stavu inkarnujúcej sa duše. Tak sa teda môže beloch pri silnom úpadku duchovného stupňa inkarnovať do nízkeho černošského kmeňa, ale práve tak, prirodzene, aj opačne. V bielej rase treba teraz považovať za najvyššieho skutočne nemeckého ducha! Nemeckého ducha v celej jeho rýdzosti a veľkosti. Už viackrát sa pokúsil o rozmach, ale ešte nikdy nedosiahol skutočnú výšku, okrem ojedinelých osobností, ktoré predsa vždy musia predchádzať. Títo jedinci prejavili schopnosti svojej rasy. Nemecký duch sa má stať vzorom a aj vodcom v poslednom vzostupe pozemského ľudstva. Ale nie taký duch, aký je teraz, lež akým sa má stať, akým sa podľa svojich schopností stať aj môže, a v prichádzajúcom prežití sa bezpodmienečne aj stane!

Ale v tomto prípade sa azda nemieni výhradne národ, ktorý sa nazýva nemecký. Každý pojem vo svetovom dianí ide oveľa ďalej, nie je taký obmedzený. Tohto žiaduceho nemeckého ducha môže mať v sebe v nadaní aj každý príslušník iných národov. Duch sa myslí vecne so svojimi schopnosťami, vôbec nie národne. Lenže hlavne príslušníci nemeckého národa majú v sebe všetky potrebné základné črty tohto ducha budúcnosti, ktorému je predurčené bezpodmienečné víťazstvo a vedenie v ľudstve.

Majte sa teda na pozore, Nemci, nasaďte všetky sily do toho, aby ste sa, povolaní svojím nadaním, stali aj vyvolenými. Vyvolený národ bude zložený z vyvolených jednotlivcov, na ktorých máte všetky predpoklady. Preto sa bude skladať nielen z Nemcov, ale aj z častí iných národov, ktoré duchovnou hodnotou patria k nemu. Nezastaví sa na hraniciach nemeckej krajiny.

Nepremárnite vznešenú úlohu, ktorá na vás čaká! Vytrhnite sa z tejto povrchnosti dnešných myšlienok celého terajšieho života a staňte sa tým, čím byť môžete a máte: jedným duchom, jedným národom, ktorý má vedúc príkladne predchádzať ostatných. Ak zmeškáte presne na to určený čas, v ktorom podporne pôsobí celý kozmos, čaká vás namiesto vzostupu pád takej strašnej sily, že ako naveky zavrhnutí už nikdy nebudete môcť byť vzkriesení. Byť povolaný zaväzuje rozvíjať sily do najvyššieho stupňa! Majte túto výstrahu stále na pamäti!