65. Volanie po vodcovi

Pozrime sa raz bližšie na všetkých ľudí, ktorí dnes zvlášť zápalisto hľadajú duchovného vodcu a očakávajú ho s vnútorným povznesením. Podľa svojej mienky sú už duchovne dôkladne pripravení spoznať ho a počúvať jeho slová!

Čo pri pokojnom pozorovaní vidíme, sú veľmi mnohé roztrieštenosti. Kristovo poslanie pôsobilo napríklad na mnohých ľudí zvláštne. Utvorili si o ňom nesprávny obraz. Príčinou toho bolo, ako zvyčajne, nesprávne sebazhodnotenie, vypínavosť.

Namiesto niekdajšej úcty a zachovania samozrejmého odstupu a ostrého ohraničenia voči svojmu Bohu nastúpilo na jednej strane nariekajúce žobranie, ktoré chce vždy len prijímať, ale za nijakú cenu nechce pritom samo niečo robiť. To „modli sa“ ľudia síce prijali, ale že pri tom ešte stálo „a pracuj“, „pracuj na sebe samom“, o tom nechceli nič vedieť.

Na druhej strane sa zase považujú za takých samostatných, takých nezávislých, že by mohli všetko vykonať sami a s trochou námahy by sa mohli stať dokonca božskými.

Je veľa aj takých ľudí, ktorí len vyžadujú a očakávajú, že Boh má behať za nimi. Keďže už raz poslal svojho Syna, podal tým dôkaz, ako veľmi mu záleží na tom, aby sa mu ľudstvo priblížilo, ba že ho pravdepodobne dokonca potrebuje!

Kam sa pozrieme, tam vo všetkom nájdeme už len domýšľavosť, nijakú pokoru. Chýba správne sebaocenenie. —

V prvom rade bude potrebné, aby človek zostúpil zo svojej umelej výšky, aby mohol byť skutočne človekom, aby ako taký začal so svojím vzostupom.

Dnes sedí na úpätí vrchu duchovne nadutý na strome namiesto toho, aby stál oboma nohami pevne a isto na zemi. Preto ani nikdy nebude môcť vystúpiť na vrch, ak vopred zo stromu nezlezie alebo nespadne.

Medzitým však pravdepodobne všetci tí, ktorí pokojne a rozumne kráčali po zemi popod jeho strom svojou cestou a na ktorých sa on povýšenecky díval, došli hore na vrchol.

Ale udalosti mu pritom prídu na pomoc; lebo strom zakrátko spadne. Možno si potom človek ešte raz spomenie na niečo lepšie, keď sa z kolísavej výšky tak nejemne dostane na zem. Potom je však pre neho najvyšší čas, nezostane mu pritom ani hodina na premeškanie.

Teraz si mnohí myslia, že to môže ísť v neporiadku naďalej tak, ako to išlo tisícročia.

Široko a pohodlne sedia vo svojich kreslách a očakávajú silného vodcu.

Lenže ako si predstavujú tohto vodcu! Je to skutočne na poľutovanie.

V prvom rade od neho očakávajú alebo, povedzme to celkom presne, od neho vyžadujú, aby on pripravil každému jednotlivcovi jeho cestu nahor k Svetlu! On sa má snažiť stavať mosty na ceste Pravdy pre stúpencov každej konfesie! On to má urobiť také ľahké a zrozumiteľné, aby tomu mohol každý bez námahy rozumieť. Jeho slová musia byť volené tak, aby ich správnosť bez všetkého presvedčila veľkých i malých všetkých vrstiev.

Len čo sa však človek musí pritom sám namáhať a sám rozmýšľať, potom to nie je pravý vodca. Lebo ak je povolaný ukazovať svojím usmerňujúcim slovom pravú cestu, tak sa musí, prirodzene, o ľudí i starať. Je jeho vecou, aby ľudí presviedčal, prebúdzal! Veď Kristus za to položil aj svoj život.

Tí, ktorí dnes takto myslia, a je ich veru veľa, ktorí k nim patria, sa už vôbec nemusia namáhať, lebo, podobní pochabým pannám, idú v ústrety svojmu „neskoro“!

Vodca ich určite neprebudí, ale nechá ich celkom pokojne ďalej spať, až sa brána zavrie a oni nebudú môcť nájsť vstup do Svetla, keďže sa nemohli zavčasu oslobodiť z dosahu hmotnosti, k čomu im Slovo vodcu ukazovalo cestu.

Veď človek nie je taký cenný, ako si namýšľa. Boh ho nepotrebuje, on však potrebuje svojho Boha!

Keďže ľudstvo pri svojom takzvanom pokroku dnes už nevie, čo vlastne chce, musí sa konečne dozvedieť, čo robiť má!

Táto sorta ľudí prejde okolo vodcu hľadajúc a dokonca povýšene kritizujúc, ako už aj kedysi mnohí chodili okolo toho, na ktorého príchod bolo zjaveniami už všetko pripravené.

Ako je možné takto si predstavovať duchovného vodcu!

On ľudstvu neustúpi ani o piaď a bude vyžadovať všade tam, kde sa očakáva, že bude dávať!

Lenže ten človek, ktorý vie vážne rozmýšľať, ihneď spozná, že práve v prísnej a neoblomnej požiadavke pozorného myslenia spočíva to najlepšie, čo ľudstvo, zamotané už tak hlboko do svojej duchovnej lenivosti, potrebuje na záchranu! Práve tým, že vodca na pochopenie svojich slov už vopred vyžaduje duchovnú čulosť a vážne chcenie, námahu, hneď na začiatku hravo odlučuje plevy od pšenice. Spočíva v tom samočinné pôsobenie, ako je to v božských zákonoch. Ľuďom sa aj v tomto ohľade deje presne podľa toho, ako skutočne chcú. — —

No jestvuje ešte jedna sorta ľudí, ktorí si namýšľajú, že sú mimoriadne bystrí!

Tí si o vodcovi utvorili, prirodzene, celkom iný obraz, ako sa o tom dá dočítať v správach. Nie je však menej groteskný; lebo oni v ňom očakávajú... akrobata ducha!

Tisíce ľudí sa už tak či tak domnievajú, že jasnovidnosť a jasnočujnosť, jasnocítenie atď., sú veľkým pokrokom, ktorým však v skutočnosti nie sú. Takto naučené, vypestované, dokonca ako nadanie prinesené, sa nikdy nemôže povzniesť nad tieto pozemské putá, pohybuje sa teda len v nižších hraniciach, ktoré si nikdy nemôžu robiť nárok na niečo vyššie, a preto sú takmer bezcenné.

Chce sa vari ľudstvu dopomôcť k vzostupu tým, že sa mu ukážu jemnohmotné veci rovnakého stupňa alebo sa ich naučí vidieť či počuť?

To s vlastným vzostupom ducha nemá nič spoločné. Práve tak to nemá význam pre pozemské dianie! Sú to duchovné artistické kúsky, nič viac; pre jednotlivcov sú zaujímavé, pre celé ľudstvo však bez akejkoľvek hodnoty!

Že všetci takíto ľudia si prajú aj rovnakého vodcu, ktorý to, koniec koncov, dokáže lepšie ako oni, je predsa celkom ľahko pochopiteľné. —

Ale jestvuje veľký počet takých, ktorí v tom zachádzajú ešte oveľa ďalej, až do smiešnosti. A napriek tomu to berú veľmi vážne.

Pre nich platí napríklad ako zásadná podmienka na dôkaz vodcovstva i to, že vodca... nesmie prechladnúť! Kto môže prechladnúť, ten je už vylúčený; lebo podľa ich mienky nevyhovuje ideálu vodcu. Silný musí byť v každom prípade a v prvom rade svojím duchom úplne povznesený nad tieto maličkosti.

Možno to znie trochu strojene a smiešne, ale je to vzaté len zo skutočnosti a znamená to slabé opakovanie voľakedajšieho volania: „Ak si Syn Boží, tak si pomôž sám a zostúp z kríža!“ — — To sa kričí aj dnes, skôr než je taký vodca vôbec v dohľade!

Úbohí, nevedomí ľudia! Ten, kto pestuje svoje telo tak jednostranne, že pod nátlakom ducha sa dočasne stáva necitlivým, ten nie je v nijakom prípade vynikajúcim velikánom. Tí, ktorí ho obdivujú, sa podobajú deťom minulých storočí, ktoré s otvorenými ústočkami a so žiariacimi očami sledovali krkolomnosti potulných artistov, pričom sa v nich prebúdzalo vrúcne prianie môcť tiež predvádzať niečo podobné.

A ako vtedajšie deti v tomto rýdzo pozemskom odbore, o nič ďalej nie sú veľmi mnohí takzvaní hľadajúci ducha alebo hľadajúci Boha v súčasnosti na duchovnej úrovni!

Uvažujme však ešte ďalej: Kočovní ľudia starých čias, o ktorých som práve hovoril, sa vyvíjali stále viac a viac, stávajúc sa akrobatmi cirkusov a varieté. Ich šikovnosť nesmierne vzrástla a ešte dnes sa tisíce rozmaznaných ľudí denne dívajú vždy s novým úžasom a často s vnútorným mrazením na ich výkony.

Ale majú pritom z toho pre seba úžitok? Čo si odnášajú po takých hodinách? Napriek tomu, že nejeden akrobat pri takých predstaveniach riskuje aj svoj život. Nič, ani to najnepatrnejšie; lebo aj pri najvyššej dokonalosti musia všetky tieto veci zostať vždy len v rámci varieté a cirkusov. Budú slúžiť vždy len na zábavu, ale nikdy nebudú ľudstvu na úžitok.

Takáto akrobacia sa však dnes hľadá na duchovnom poli ako meradlo pre veľkého vodcu!

Ponechajme takýmto ľuďom duchovných klaunov! Čoskoro sa dožijú toho, kam to vedie! Oni ani nevedia, o čo sa tým vlastne usilujú. Nazdávajú sa: Veľký je iba ten, ktorého duch tak ovláda telo, že ono už nevie, čo je choroba!

Každý taký výcvik je jednostranný a jednostrannosť prináša len čosi nezdravé, choré! Takými vecami sa neposilňuje duch, ale sa iba oslabuje telo! Nevyhnutná rovnováha pre zdravú harmóniu medzi telom a duchom sa porušuje a končí sa to tak, že taký duch sa nakoniec oveľa skôr odpúta od týraného tela, ktoré mu už nemôže poskytnúť silnú a zdravú rezonanciu pre pozemské prežívanie. To však duchu potom chýba a do záhrobia prichádza nezrelý. Svoje pozemské bytie bude musieť prežiť ešte raz. Sú to duchovné kúsky, nič viac, ktoré sa dejú na úkor pozemského tela, ktoré má v skutočnosti duchu pomáhať. Telo patrí k jednej epoche vývoja ducha. Ak sa však telo oslabuje a potláča, tak nemôže byť ani pre ducha veľmi užitočné; lebo jeho vyžarovania sú príliš slabé na to, aby duchu v hmotnosti poskytli plnú silu, ktorú potrebuje.

Ak chce človek potlačiť chorobu, tak musí telo priviesť do násilnej duchovnej extázy, podobne ako v malom rozsahu môže strach pred zubným lekárom utlmiť bolesti. Také stavy vysokého vzrušenia vydrží telo bez ujmy na zdraví raz, možno i viackrát, ale nie trvalo, bez vážneho poškodenia.

A keď vodca toto robí alebo to robiť radí, potom nie je hoden byť vodcom; lebo tým sa prehrešuje proti prirodzeným zákonom stvorenia. Pozemský človek má svoje telo opatrovať ako zverený majetok a má sa snažiť udržiavať zdravú harmóniu medzi duchom a telom. Ak sa táto harmónia porušuje jednostranným potláčaním, tak to nie je ani pokrok, ani vzostup, ale bezvýhradne zarezávajúca sa prekážka pri plnení jeho úlohy na zemi, ba vôbec v hmotnosti. Plná sila ducha vzhľadom na jeho pôsobenie v hmotnosti sa pritom stráca, pretože on na to v každom prípade potrebuje silu neutláčaného, ale s duchom harmonizujúceho pozemského tela! Ten, ktorého na základe takých vecí nazývajú majstrom, je menej ako žiak, ktorý vôbec nepozná úlohy ľudského ducha a potreby jeho vývoja! Dokonca duchu škodí.

Takí ľudia čoskoro dôjdu k bolestnému spoznaniu svojej hlúposti.

Každý nepravý vodca však bude musieť získať trpkú skúsenosť! Jeho vzostup v záhrobí sa môže začať až potom, keď aj posledný zo všetkých tých, ktorých svojimi duchovnými zahrávaniami zdržal alebo vôbec zmiatol, dôjde k poznaniu. Pokým jeho knihy, jeho spisy naďalej pôsobia tu na zemi, dovtedy bude na druhej strane pevne držaný, aj keď tam medzitým došiel k lepšiemu poznaniu.

Kto odporúča okultné školenie, ten ľuďom dáva kamene namiesto chleba a ukazuje tým, že nemá ani tušenia o skutočnom dianí v záhrobí a ešte menej o celkovom svetovom poriadku! — —