59. Ľudské zmýšľanie a Božia vôľa v zákone zvratného pôsobenia

Ak sa má hovoriť o ľudskom zmýšľaní a ľudských názoroch, s ktorými je spojené aj pozemské súdenie, tak sa nesmie očakávať, že ono je rovnoznačné s božskou spravodlivosťou, alebo že sa jej aspoň približuje. Naopak, musí sa, žiaľ, povedať, že vo väčšine prípadov je v tom dokonca nebotyčný rozdiel. Pri tomto porovnaní je ľudový výraz „nebotyčný“ použitý celkom oprávnene. Tento rozdiel by sa dal často vysvetliť rozumom ľudstva, ohraničeným priestorom a časom, ktorý vo svojej obmedzenosti nedokáže rozpoznávať skutočné bezprávie a rozlíšiť ho od práva, keďže ono sa dá zriedkakedy jasne rozpoznať podľa vonkajších prejavov, ale spočíva iba v najhlbšom vnútri každého človeka, na posudzovanie ktorého nestačia meravé paragrafy zákona a školská múdrosť. Je však zarmucujúce, že mnohé rozsudky pozemského súdenia sú preto v príkrom rozpore s božskou spravodlivosťou.

Nemá tu byť reč o dobách stredoveku, ani o smutných časoch ukrutných mučení, ako aj upaľovaní takzvaných čarodejníc a iných zločinoch justície. Práve tak sa to nemá dotýkať mnohých upaľovaní, mučenia a vraždenia, ktoré padajú na konto viny náboženských obcí a vo svojich zvratných účinkoch musia dvojnásobne hrozne zasiahnuť ich vykonávateľov, pretože pritom zneužívali meno dokonalého Boha, v jeho mene páchali všetky tieto zločiny ako údajne jemu milé, a tým ho chceli pred ľuďmi urobiť za to zodpovedným. Boli to zneužívania a ohavnosti, na ktoré by sa nemalo tak rýchlo zabúdať, ale mali by sa vždy znovu varovne pripomínať aj pri dnešných posudkoch zvlášť preto, že vtedajší vykonávatelia robili tieto prechmaty s predstieraním plného práva a s horlivosťou najlepšej viery.

Všeličo sa zmenilo. A predsa príde, samozrejme, aj taká doba, keď sa bude na dnešnú právnu starostlivosť pozerať s podobnou hrôzou, ako my dnes hľadíme na spomenuté časy, v ktorých sa podľa nášho dnešného poznania skrýva toľko bezprávia. Taký je beh sveta a do určitej miery je to pokrok.

Lenže pri hlbšom pohľade na to, čo bolo vtedy a čo je dnes, spočíva zdanlivo veľký pokrok iba vo vonkajších formách. Všemocnosť jednotlivca bez jeho osobnej zodpovednosti tu na zemi, zasahujúca hlboko do bytia nejedného človeka, je veľakrát ešte vždy tá istá. Ani sami ľudia a ich pohnútky na vlastné konanie sa veľmi nezmenili. A kde zostáva vnútorný život stále ten istý, tam sú rovnaké aj zvratné účinky, ktorými sa prejavuje božský súd.

Keby ľudstvo do toho zrazu nahliadlo, vyvolalo by to iba jediný výkrik zúfalstva. Zdesenie, ktoré by sa zmocnilo všetkých národov. Ani jeden človek by s výčitkou nezdvihol ruku proti svojmu blížnemu, keďže každý jednotlivec by musel nejakým spôsobom aj na sebe cítiť ťarchu rovnakej viny. Nikto nemá právo vystupovať s výčitkou proti druhému, keďže každý doteraz posudzoval mylne len podľa vonkajška a prehliadal všetok ozajstný život.

Mnohí by zúfali sami nad sebou pri prvom lúči Svetla, keby do nich mohol vniknúť bez prípravy, zatiaľ čo iní, ktorí si dosiaľ nikdy nenašli čas na premýšľanie, by museli pocítiť náramné roztrpčenie z toho, že tak dlho spali.

Preto je teraz namieste dať podnet na pokojné premýšľanie a na rozvitie schopnosti vlastného spravodlivého úsudku, ktorý odmieta každé slepé opieranie sa o cudzie názory a prijíma, myslí, hovorí a koná len podľa vlastného cítenia!

Človek nikdy nesmie zabúdať, že on celkom sám má plne zodpovedať za všetko to, čo cíti, čo si myslí a čo koná, aj keď to bezvýhradne prijal od iných!

Blaho tomu, kto dospel do tejto výšky a skúmavo pristupuje ku každému posudzovaniu, aby potom konal podľa svojho vlastného cítenia. Nestáva sa tak spoluvinníkom ako tisíce iných, ktorí často len z bezmyšlienkovitosti a zo senzáciechtivosti uvaľujú na seba následkom predsudkov a ohovárania ťažkú karmu, ktorá ich potom vedie do oblastí, ktorých utrpenia a bolesti by nikdy neboli museli spoznať. Často sa tým už aj na zemi dajú odradiť od všeličoho skutočne dobrého, a tým veľa zameškávajú nielen pre seba samých, ale riskujú tým možno všetko, celé svoje bytie.

Tak to bolo pri zbĺknutí nezmyselnej nenávisti proti Ježišovi z Nazareta, ktorej vlastný dôvod poznalo len niekoľko zlomyseľných krikľúňov, kým všetci ostatní sa jednoducho vžívali do dokonale nevedomej slepej horlivosti a spoločne kričali bez toho, že by sa s Ježišom niekedy osobne stretli. Nie menej stratení sú aj všetci tí, ktorí sa od neho odvrátili na základe nesprávnych názorov iných a jeho slová ani len nepočúvali a už vôbec si nedali námahu vecného skúmania, pri ktorom by nakoniec predsa ešte boli mohli spoznať ich hodnotu.

Len tak mohla dozrieť šialená tragédia, ktorá práve Syna Božieho obžalovala z rúhania sa Bohu a priviedla ho na kríž! Toho jediného, ktorý sám prišiel priamo od Boha a zvestoval im Pravdu o Bohu a o jeho vôli!

Prípad je taký groteskný, že sa v ňom s krikľavou zreteľnosťou prejavuje celá obmedzenosť ľudí.

A ľudstvo odvtedy až po dnešok nie že by vari vnútorne pokročilo, ale práve v tomto smere, napriek všetkým ostatným objavom a vynálezom, ešte viac upadlo.

Vonkajšími úspechmi pokročila jedine vedychtivá domýšľavosť, ktorú plodí a pestuje práve obmedzenosť, ba ktorá je vlastne vyslovenou známkou obmedzenosti.

A z tejto po dvoch tisícročiach stále úrodnejšej pôdy vzišli terajšie názory ľudstva, ktoré pôsobia rozhodujúco a ničivo, zatiaľ čo nič netušiaci ľudia sa do toho sami zapletajú čoraz viac, až ich stihne vlastný hrozný osud.

Kto všetko si tu nesprávnymi názormi, často v dobrej viere, priťahuje zlé účinky zvratného prúdenia, teda sa prehrešuje proti božským zákonom, to si doteraz ujasnil zriedkakto. Je ich veľký počet a mnohí sú na to v nič netušiacej pýche dokonca ešte hrdí, až raz v mučivom zdesení budú musieť uzrieť Pravdu, ktorá je celkom iná, ako si ju predstavovalo ich presvedčenie.

Potom bude, pravdaže, príliš neskoro. Vina, ktorou sa zaťažili, musí byť odpykaná ťažkým zápasením so sebou samým, trvajúcim často celé desaťročia.

Ďaleká a ťažká je cesta až k poznaniu, ak človek zameškal priaznivú príležitosť pozemského bytia, a pritom sa dokonca vedome alebo z neznalosti zaťažil ešte novou vinou.

Ospravedlnenia pritom nikdy nepadajú na váhu. Každý môže vedieť, keď chce!

Kto si naliehavo žiada spoznať raz v činnosti zvratných účinkov božskú spravodlivosť na rozdiel od svetských názorov, nech sa vynasnaží vybrať si na to nejaký príklad z pozemského života, a pritom skúmať, na ktorej strane je skutočné právo a na ktorej bezprávie. Denne sa mu naskytnú mnohé príklady.

Čoskoro sa silnejšie a živšie rozvinie jeho vlastná schopnosť cítenia, aby napokon odvrhla všetky naučené predsudky chybných názorov. Tým sa prebudí cit pre spravodlivosť, ktorý sa môže spoliehať sám na seba, pretože v poznaní všetkých zvratných účinkov vníma Božiu vôľu, v nej žije a pôsobí.