24. Bedli a modli sa!

Ako často sa tento výrok Syna Božieho podáva ďalej ako dobre mienená rada a výstraha, pričom však ani ten, kto túto radu dáva, ani ten, kto ju dostáva, si nedajú námahu premýšľať o tom, čo sa týmito slovami vlastne mieni.

Čo sa rozumie pod modlením, to vie každý človek alebo, lepšie povedané, nazdáva sa, že to vie, napriek tomu, že to v skutočnosti nevie. Aj o bedlení si myslí, že tomu presne rozumie, a predsa je od toho veľmi vzdialený.

Bedlite a modlite sa“ je obrazné podanie upomenutia na čulosť citovej schopnosti, teda na činnosť ducha! Ducha v pravom zmysle, nie chápané azda ako činnosť mozgu; lebo živý ľudský duch sa prejavuje jedine citom. V ničom inom sa neuplatňuje duch človeka, teda jeho pôvodné jadro, ktoré sa na púti neskorším stvorením sformovalo na vlastné „ja“.

Bedli a modli sa“ neznamená teda nič iné než výzvu zjemniť a zosilniť citovú schopnosť pozemského človeka, čo je rovnoznačné s oživením ducha, tej jedinej večnej hodnoty človeka, pretože iba sám duch sa môže vrátiť do raja, do pôvodného stvorenia, odkiaľ vyšiel. Musí sa tam vrátiť buď ako zrelý seba si vedomý, alebo ako opäť nevedomý, buď ako živé, po svetle túžiace, vo stvorení užitočné „ja“, alebo ako rozorvané, mŕtve „ja“, ak bolo vo stvorení nepotrebné.

Napomenutie Syna Božieho „Bedli a modli sa“ je preto jedným z najvážnejších, ktoré zanechal pozemským ľuďom. Súčasne je pre nich hrozivou výstrahou, aby sa vo stvorení stali takými užitočnými, aby nemuselo nasledovať zatratenie v samočinnom pôsobení božských zákonov vo stvorení.

Pozrite sa na ženu! Ako najväčšie bohatstvo ženskosti má v cite takú nežnosť, akú ináč nemôže dosiahnuť nijaký tvor. Preto by sa v tomto stvorení malo hovoriť len o ušľachtilom ženstve, keďže ženstvo v sebe prechováva najväčšie dary na uskutočnenie všetkého dobra. Tým však na žene spočíva aj najväčšia zodpovednosť. Z tohto dôvodu sa Lucifer zameral s celými zástupmi, ktoré mu patrili, hlavne na ženu, aby si tak podmanil celé stvorenie.

A Lucifer našiel u ženy neskoršieho stvorenia, žiaľ, až príliš ľahkovážnu pôdu. Bežala mu v ústrety so žiariacimi očami a svojím správaním otrávila celé neskoršie stvorenie zmenou čistých pojmov na znetvorené zrkadlové obrazy, ktoré museli spôsobiť zmätok medzi všetkými ľudskými duchmi. Čistý kvet ušľachtilého ženstva, ako koruna tohto neskoršieho stvorenia, sa vplyvom pokušiteľa sám rýchlo znížil na jedovatú bylinu, ktorá sa trblieta farbami a lákavou vôňou všetko vábi na tie miesta, kde sa jej darí, do močiara, do ktorého dusnej mäkkosti zapadnú tí, ktorých takto privábila.

Beda žene! Keďže sa jej zverili tie najcennejšie zo všetkých hodnôt, ktoré nepoužila správne, musí byť prvá, na ktorú dopadne svištivý meč božskej spravodlivosti, ak sa nerozhodne ísť teraz svojou vlastnou čulosťou duchovného citu napred pri nevyhnutnom vzostupe pozemského ľudstva z trosiek nesprávnej stavby skazených pojmov, ktoré vznikli len z Luciferovho našepkávania. Pozemská žena postavila na miesto príkladného úsilia o klenot bielej kvetiny ušľachtilej čistoty samoľúbosť a márnomyseľnosť, ktoré našli svoje pôsobisko v márnivosti zvrátene vypestovaného spoločenského života. Žena dobre cítila, že pritom stráca pravú ozdobu ženskosti a siahla po náhrade, podanej jej temnom, keď sa snažila ponúkať svoje telesné vnady a stala sa nehanebným módnym bláznom, čím iba ešte viac klesala do hlbín, strhávajúc so sebou mužov stupňovaním ich pudov, čo muselo brzdiť rozvoj jej ducha.

Lenže tým si ženy v sebe vypestovali zárodok, ktorý ich teraz v nevyhnutnom zvratne pôsobiacom súde musí všetky uvrhnúť do záhuby. Všetky, ktoré takto pochybili a stali sa zhnitými plodmi tohto stvorenia, pretože sa tým stali neschopnými odolať sem sa ženúcim očistným búrkam. Nech si so zbožňovateľkami modly márnivosti a samoľúbosti nikto nešpiní svoje ruky, keď ich budú chcieť uchopiť, aby sa zachránili z núdze. Nechajte ich klesať a odvrhnite ich, niet v nich nijakej hodnoty, ktorá by sa dala použiť na novú zasľúbenú výstavbu.

Nevidia smiešnosť a prázdnotu svojho počínania. Ale ich smiech a posmech z tých nemnohých, ktoré sa usilujú zachovať si ešte slušnosť a čistotu pravej ženskosti pred sebou samými, ktoré si nedali zahubiť najkrajšiu ozdobu dievčaťa a ženy, jemnú hanblivosť, ten výsmech teraz zakrátko prejde do bolestných nárekov a v nich aj zmĺkne!

Žena neskoršieho stvorenia stojí ako na ostrí noža v dôsledku vznešených darov, ktoré prijala. Teraz má skladať účty z toho, ako s nimi dosiaľ nakladala. Pre takéto ženy niet nijakého ospravedlnenia! Návrat a obrat je nemožný; lebo čas na to už pominul. Mali na to všetky myslieť skôr a uvedomiť si, že ich mienka sa nemôže stavať proti železnej Božej vôli, v ktorej spočíva len čistota, jasná ako krištáľ. —

Ale žena budúcnosti, ktorá sa dokázala zachrániť so svojimi hodnotami v čase zvrhlého života Sodomy a Gomory v súčasnosti, i tá, ktorá sa znovuzrodí, privedie ženskosť konečne k onému rozkvetu, ku ktorému sa všetko bude môcť blížiť len s posvätnou ostýchavosťou najčistejšieho uctievania. Stane sa takou ženou, ktorá žije podľa božskej vôle, to znamená, že vo stvorení bude stáť tak, aby sa mohla považovať za žiarivú korunu, ktorou môže byť a má byť, všetko zaplavujúc záchvevmi, ktoré prijme zo svetlých výšin a nezatemnené ich dokáže dávať ďalej z moci svojej schopnosti, ktorá spočíva v jemnosti ženského citu.

Slová Syna Božieho „Bedlite a modlite sa“ budú stelesnené v každej žene budúcnosti, ako už mali byť stelesnené v každej žene dneška; lebo v zachvievaní ženskej citovej schopnosti spočíva, ak žena mieri v ústrety čistote a Svetlu, trvalé bedlenie a najkrajšia modlitba, ktorá je Bohu milá!

Také zachvievanie prináša prežitia vďakyplnej radosti! A to je taká modlitba, aká má byť! Ale toto zachvievanie súčasne znamená aj stále byť na stráži, teda bedlenie! Lebo čokoľvek nepekné, čo sa snaží priblížiť, a každé zlé chcenie je týmito záchvevmi jemnej citovosti ihneď zachytené a spozorované, ešte skôr než sa môže sformovať do myšlienok, a potom sa žena ešte a vždy v pravý čas ľahko uchráni, ak sama nechce inak.

A napriek jemnosti týchto záchvevov v nich spočíva sila, ktorá je schopná pretvárať vo stvorení všetko. Nejestvuje nič, čo by jej mohlo odporovať; lebo táto sila obsahuje Svetlo, a tým život!

To vedel Lucifer veľmi dobre! A preto sa tiež so svojimi útokmi a pokušeniami zameral hlavne na všetko ženstvo! Vedel, že by mu pripadlo všetko, keby získal len ženu. A, žiaľ, žiaľ, podarilo sa mu to, ako dnes môže zreteľne vidieť každý, kto vidieť chce!

Preto je volanie zo Svetla určené v prvom rade opäť žene! Tá by teraz musela spoznať, aký nízky stupeň dnes zaujíma. Musela by, keby... to pripustila jej márnomyseľnosť. Lenže táto Luciferova pasca drží všetko ženstvo v putách tak pevne, že ono už Svetlo dokonca spoznať nemôže, ba už ani nechce! Nechce, pretože moderná žena dneška sa nemôže vzdať svojho ľahkomyseľného flirtovania napriek tomu, že už v sebe matne cíti, čo tým stratila. Vie to dokonca celkom presne! A aby tento varovný cit, rovnajúci sa poznaniu, prehlušila, zaslepene ako bičovaná sa ženie v ústrety novej smiešnosti, stať sa mužatkou v povolaní i v celej svojej bytosti!

Namiesto toho, aby sa vrátila k pravej ženskosti, k najcennejšiemu vlastníctvu v celom stvorení! A tým k úlohe, ktorú jej určilo Svetlo!

Je to ona, ktorá tým muža olupuje o všetku vznešenosť, a tým prekáža aj rozkvetu ušľachtilej mužskosti.

Tam, kde muž nie je schopný ctiť si ženu pre jej ženskosť, tam nemôže rozkvitať ani národ, ani ľud!

Len pravá, najčistejšia ženskosť môže muža viesť a povzbudiť do veľkých činov! Nič iné. A to je poslaním ženy vo stvorení podľa božskej vôle! Tým totiž povznáša národ i ľudstvo, ba celé neskoršie stvorenie; lebo iba v nej samej spočíva táto vznešená sila nežného pôsobenia! Moc, neodolateľná a víťazná, požehnaná božskou silou tam, kde je najčistejším chcením! Nič sa jej nevyrovná; lebo zachováva krásu v najčistejšej forme pri všetkom, v čom pôsobí a čo od nej vychádza! Preto má jej tkanie prenikať celým stvorením, osviežovať ho, povznášať, podporovať a oživovať ako vánok z vytúženého raja!

Po tejto perle z darov vášho Stvoriteľa siahol teda Lucifer so všetkou ľsťou a zákernosťou najskôr, vediac, že tým popretŕha vašu oporu a túžbu po Svetle! Lebo v žene spočíva ono drahocenné tajomstvo, ktoré je schopné vyvolať vo stvorení čistotu a ušľachtilosť všetkých myšlienok, rozmach do najväčšej tvorivosti, do najšľachetnejšieho konania... za predpokladu, že táto žena je taká, akú ju chcel mať Stvoriteľ, keď ju zahrnul týmito darmi.

A vy ste sa dali priveľmi ľahko oklamať! Podľahli ste pokušeniam úplne bez boja. Ako ochotná Luciferova otrokyňa usmerňuje teraz žena pôsobenie krásnych Božích darov celkom opačne a podriaďuje tým celé neskoršie stvorenie temnu! Dnes sú tu už len zvrhlé znetvoreniny všetkého toho, čo z vôle Boha malo v tomto stvorení vzniknúť pre radosť a šťastie všetkých tvorov! Všetko síce vzniklo, ale pod vplyvom Lucifera sa to zmenilo a pokrivilo, sfalšovalo! Žena neskoršieho stvorenia sa na to prepožičala ako sprostredkovateľka! Na jasnej pôde čistoty sa uvelebilo dusné bahno. Žiarivé nadšenie nahradilo opojenie zmyslov. Teraz chcete bojovať, ale proti každej požiadavke Svetla! Aby ste zotrvali v omámení márnivej samoľúbosti, ktorou sa opájate!

Dnes už niet veľa takých žien, ktoré sú schopné zniesť jasný pohľad. Väčšina z nich sa prejavuje ako malomocná, ktorých krása, teda pravá ženskosť, je už rozleptaná, čo sa už nikdy nedá napraviť. Mnohých sa zmocní hnus zo seba samých, ak sa predsa ešte budú môcť zachrániť a po rokoch si potom spomenú na všetko to, čo dnes považujú za krásne a dobré. Bude to ako prebudenie a uzdravenie z najťažšieho horúčkovitého sna!

Ale tak ako bola žena schopná stiahnuť celé neskoršie stvorenie hlboko dolu, tak má aj silu opäť ho povzniesť a podporovať, keďže muž ju v tom bude nasledovať. Potom, po očiste, príde zakrátko čas, keď sa bude môcť radostne zvolať: „Hľa, žena, aká má byť, pravá žena v celej svojej vznešenosti, najušľachtilejšej čistote a moci!“ a u nej potom prežijete Kristove slová: „Bedlite a modlite sa“ v úplnej prirodzenosti a v najkrajšej forme!