23. Mravnosť

Ako temné búrkové mračno leží to nad ľudstvom. Atmosféra je dusná. Citová schopnosť jednotlivca pracuje pod tiesnivým tlakom ťažkopádne. Veľmi napnuté sú iba nervy, ktoré pôsobia na pocitový a pudový život tela. Sú umelo dráždené omylom nesprávnej výchovy, nesprávneho stanoviska a sebaklamu. Človek dneška nie je v tomto smere normálny, ale prechováva v sebe chorobný, až desaťnásobne vystupňovaný sexuálny pud, ktorému sa snaží storakými formami a spôsobmi vybudovať kult, ktorý musí byť skazou celého ľudstva.

Nákazlivo, prenosne ako morový dych pôsobí toto všetko časom aj na tých, ktorí sa ešte kŕčovito snažia primknúť k ideálu, ktorý spočíva v úkryte podvedomia. Naťahujú síce za ním túžobne svoje ruky, ale zakaždým ich s povzdychom nechajú klesnúť, beznádejne, zúfalo, keď sa rozhliadnu po okolí. V skľučujúcej bezmocnosti s hrôzou vidia, akou obrovskou rýchlosťou sa kalí jasný pohľad na mravnosť a nemravnosť, ako sa stráca schopnosť úsudku a ako sa v ňom mení schopnosť chápania až tak, že všeličo, čo by nedávno ešte budilo odpor a opovrhnutie, sa veľmi rýchlo berie ako celkom prirodzené a nikto sa nad tým ani nepozastaví! Ale pohár sa čoskoro naplní až po okraj. Musí prísť strašné prebudenie!

Už občas aj teraz sa tieto masy s vybičovanými zmyslami zrazu bojazlivo schúlia, celkom mechanicky, nevedomky. Neistota sa na okamih zmocňuje nejedného srdca; no k prebudeniu, k jasnému precíteniu ich nedôstojného vyčíňania nedochádza. Potom sa snažia s dvojnásobnou horlivosťou striasť alebo dokonca prehlušiť takú „slabosť“ či „poslednú príťaž“ zastaraných názorov. Pokrok musí byť za každú cenu. Napredovať sa však dá na dve strany. Nahor alebo nadol. Podľa voľby. A ako to vyzerá teraz, ide to hrozivou rýchlosťou nadol. Náraz musí rozdrviť tých, ktorí sa takto rútia dolu, a keď odbije oná hodina, narazia na silný odpor.

V tejto dusnej atmosfére sa búrkové mračno sťahuje čoraz hustejšie a skazonosnejšie. Každú chvíľu sa dá očakávať prvé zablysnutie, ktoré pretne a rozjasní temnotu, ktoré žiarivo osvetlí i to najskrytejšie s neúprosnosťou a ostrosťou, ktoré v sebe nesú oslobodenie pre tých, ktorí túžia po svetle a jase, ale prinesú skazu tým, ktorí po svetle netúžia. Čím dlhšie dostáva toto mračno čas, aby zhustla jeho temnota a ťarcha, tým oslnivejší a desivejší bude i blesk, ktorý mračno vybije. Zmizne ťažký uspávajúci vzduch, ktorý v záhyboch svojej lenivosti prináša zakrádajúcu sa chlipnosť; lebo po prvom zablysnutí zavanie, prirodzene, aj svieži prúd ostrého vzduchu, ktorý prinesie nový život. V chladnom jase svetla budú zrazu stáť pred zrakmi zdeseného ľudstva všetky výplody chmúrnej fantázie, zbavené pokryteckých neprávd. Otras mocného hromu ihneď vyvolá v dušiach prebudenie, takže živá pramenitá voda neskalenej Pravdy sa bude môcť s hukotom rozliať na takto skyprenú pôdu. Svitá deň slobody. Oslobodenie z pút tisícročia vládnucej a teraz do plného kvetu sa rozvíjajúcej nemravnosti.

Rozhliadnite sa vôkol seba! Všímajte si lektúru, tance, oblečenie! Dnešná doba sa snaží viac, než sa to stávalo kedysi, strhnutím všetkých zábran medzi oboma pohlaviami systematicky kaliť čistotu citu, týmto skalením ju zohaviť a nasadiť jej klamlivé masky a, ak je to nejako možné, nakoniec ju celkom udusiť. Vznikajúce rozpaky ľudia prehlušujú veľkými rečami, ktoré však, prísne vzaté, vychádzajú len z vnútorne vibrujúceho sexuálneho pudu, aby žiadostivým dodávali v nesčíselných obmenách, šikovne i nešikovne, zjavným i menej zjavným spôsobom stále novú potravu.

Hovoria o nástupe slobodného, samostatného ľudstva, o rozvoji vnútorného utuženia, o kultúre tela, kráse nahoty, ušľachtilom športe, o výchove na oživenie slov: „Čistému je všetko čisté!“, krátko: povznesenie ľudského rodu za cenu odloženia všetkej „prudérie“, aby sa tak vytvoril ušľachtilý, voľný človek, ktorý má byť nositeľom budúcnosti! Beda tomu, kto sa opováži niečo namietnuť proti! Takého odvážlivca budú za veľkého pokriku ihneď kameňovať s obvinením, podobným tvrdeniu, že len nečisté myšlienky ho mohli pohnúť k tomu, aby niečo „na tom našiel“!

Je to šialený vír skazenej vody, z ktorej sa rozširuje omamná, jedovatá atmosféra, ktorá vyvoláva, podobne ako pri omámení morfiom, zmyslové klamy, do ktorých trvalo skĺzavajú tisíce a tisíce ľudí, až v nich vysilené zahynú. Brat sa snaží poučiť sestru, deti poučujú svojich rodičov. Ako búrlivý príval sa to ženie cez všetkých ľudí a divé vlnobitie sa prejavuje tam, kde ešte niekoľkí rozvážni zhnusene stoja ako osamelé skaliská v mori. Na týchto sa upínajú mnohí, ktorým v tomto hučaní hrozí vyčerpanie vlastných síl. Radostný je pohľad na tieto malé skupinky, ktoré stoja ako oázy v púšti. Podobne ako tieto oázy, aj ony pozývajú na osviežujúci odpočinok a zotavenie pútnika, ktorý sa len s námahou mohol prebojovať skazonosným sámumom.

Čo sa dnes pod toľkými krásnymi pláštikmi vyhlasuje za pokrok, nie je nič iné než zastreté podporovanie veľkej nehanblivosti, otravovanie každého ušľachtilejšieho citu v človeku. Najhoršia nákaza, aká kedy postihla ľudstvo. A na počudovanie: zdá sa, akoby mnohí čakali len na poskytnutie hodnovernej zámienky, aby sa sami mohli znížiť na zviera. Nesčíselným ľuďom je to veľmi vítané!

Lenže ten, kto pozná duchovné zákony, ktoré pôsobia vo vesmíre, ten sa od dnešných snáh s odporom odvráti. Zoberme si len jedno z tých „najnevinnejších“ potešení: „spoločné kúpanie“. „Čistému je všetko čisté!“ To znie tak pekne, že pod ochranou tohto ľubozvuku si smie človek kadečo dovoliť. Pozorujme však raz len tie najjednoduchšie jemnohmotné deje pri takom kúpaní. Povedzme, že je tam tridsať osôb rozličného pohlavia a z toho dvadsaťdeväť v každom ohľade skutočne čistých. Predpoklad, ktorý je už vopred úplne vylúčený; lebo opak toho by bol správnejší, dokonca ešte aj potom zriedkavo. Ale pripusťme to. Ten jeden, tridsiaty, má, podnietený hľadením, nečisté myšlienky napriek tomu, že navonok sa správa možno úplne korektne. Tieto myšlienky sa jemnohmotne ihneď stelesnia do živých myšlienkových foriem, tiahnu za objektom jeho pohľadov a prichytia sa naň. Je to pošpinenie bez ohľadu na to, či vôbec dôjde k nejakým prejavom alebo činom, alebo nedôjde! Príslušná pošpinená osoba bude túto nečistotu nosiť so sebou a tá dokáže priťahovať podobné okolo blúdiace myšlienkové formy. Za takých okolností to okolo nej stále hustne a hustne, až ju to nakoniec môže zmiasť a otráviť tak, ako cudzopasná popínavá rastlina často zahubí i ten najzdravší strom. Také sú jemnohmotné deje pri takzvaných „nevinných“ spoločných kúpeľoch, spoločenských hrách, tancoch a všeličom inom.

Teraz sa však musí uvážiť, že na takéto kúpanie a zábavy chodia v každom prípade práve všetci tí, ktorí úmyselne niečo hľadajú, aby takýmto pozeraním zvlášť podnietili svoje myšlienky a pocity! Aká špina sa tým takto pestuje bez toho, že by sa navonok hrubohmotne mohlo niečo spozorovať, nie je ťažko vysvetliteľné. Práve tak je samozrejmé, že tieto ustavične sa množiace a hustnúce mračná zmyselných myšlienkových foriem musia časom pôsobiť na nesčíselné množstvo ľudí, ktorí by sami od seba také veci nevyhľadávali. U týchto sa spočiatku slabo, potom silnejšie a živšie vynárajú podobné myšlienky, ktoré sú trvalo živené terajším takzvaným „pokrokom“ v ich okolí, a tak jeden po druhom skĺzavajú do hustého temného prúdu, v ktorom sa schopnosť pochopenia skutočnej čistoty a mravnosti stále viac zatemňuje, až napokon všetko strháva do hlbín úplnej temnoty.

Tieto príležitosti a podnety na také rozbujnené výstrelky musia byť opäť odstránené v prvom rade! Nie sú ničím iným než pareniskami, do ktorých môže zamorená háveď nemravných ľudí vrhať svoje myšlienky, ktoré potom bujne vyrastajú a pustošivo zaplavujú celé ľudstvo, neprestajne vytvárajúc stále nové pareniská, ktoré nakoniec tvoria už len obrovské pole odpornej buriny, z ktorej vychádza jedovatý dych, spoločne zadúšajúci aj to dobré.

Vytrhnite sa z tohto opojenia, ktoré, podobné narkotiku, posilnenie iba predstiera, v skutočnosti však pôsobí ochabujúco a skazonosne. Je prirodzené, i keď zarmucujúce, že práve ženské pohlavie v prvom rade opäť prekračuje všetky medze a vo svojom obliekaní kleslo bez rozpakov až na úroveň neviestok. To však len dokazuje správnosť vysvetlenia o jemnohmotných dejoch. Práve žena svojou od prírody silnejšou citovou schopnosťou prijíma tento jed zamoreného jemnohmotného sveta myšlienkových foriem skôr a hlbšie, hoci celkom nevedome. Je týmto nebezpečenstvám viac vystavená a z tohto dôvodu je aj ako prvá strhávaná a nerozumne rýchlo a nápadne prekračuje všetky hranice. Nie nadarmo sa hovorí: „Ak sa žena stane zlou, tak je horšia než muž!“ To platí v každom ohľade, či v krutosti, v nenávisti alebo v láske. Počínanie ženy bude vždy produktom jemnohmotného sveta, ktorý ju obklopuje! Prirodzene, sú v tom aj výnimky. Lenže ani žena tým nie je zbavená zodpovednosti; lebo dokáže vypozorovať dojmy, ktoré na ňu doliehajú, a svoje chcenie a konanie môže riadiť podľa vlastnej vôle, ak... chce! Že sa tak u väčšiny, žiaľ, nedeje, je chybou ženského pohlavia, za čo treba poďakovať len absolútnej nevedomosti v týchto veciach. Pre dnešnú dobu je však zlé to, že žena má v skutočnosti v rukách aj budúcnosť národa. Je jej nositeľkou, pretože jej duševný stav rozhoduje o potomstve viac než duševný stav muža. Aký úpadok nám podľa toho musí priniesť budúcnosť! Neodvratne! Zbraňami, peniazmi ani vynálezmi sa to zadržať nedá. Ani dobrou alebo vyškolenou politikou. Tu sa musia použiť účinnejšie prostriedky.

Ale nielen samu ženu postihuje táto nesmierna vina. Ona bude vždy len verným zrkadlovým obrazom onoho sveta myšlienkových foriem, ktorý sa nachádza nad jej národom. Na to sa nesmie zabúdať. Ctite a vážte si ženu v jej podstate, a ona sa podľa toho sformuje, stane sa tým, čo v nej vidíte, a tak povznesiete celý svoj národ! Lenže predtým musí medzi ženami nastať veľká premena. Pre také, aké sú dnes, môže uzdravenie nastať jedine dôkladnou operáciou, násilným, neúprosným zákrokom, ktorý ostrými nožmi odstráni každý nádor a hodí ho do ohňa! Inak by nádor zničil všetky ešte zdravé časti.

K tejto nevyhnutnej operácii na celom ľudstve smeruje dnešná doba nezadržateľne, stále rýchlejšie a rýchlejšie, až ju nakoniec spôsobí sama! Bude to bolestné, strašné, ale výsledkom toho je uzdravenie. Až potom príde čas hovoriť o mravnosti. Dnes by to zaniklo ako slovo prehovorené v búrke! Lenže potom, keď prejde tá hodina, v ktorej musel zahynúť hriešny Babylon, pretože sa prehnitý sám v sebe zrútil, potom si všímajte ženské pohlavie! Jeho správanie a povoľnosť vám vždy ukážu, akí ste vy, pretože v jeho jemnejšej citovej schopnosti žije to, čo chcú myšlienkové formy.

Táto okolnosť nám zároveň dáva istotu, že pri čistom myslení a cítení sa ženstvo ako prvé vyšvihne k onomu ideálu, na ktorý sa pozeráme ako na ideál ušľachtilého človeka. Potom sa navráti mravnosť v plnom lesku svojej čistoty!