22. Myšlienkové formy

Sadnite si do nejakej kaviarne alebo pivárne a pozorujte tam obsadené stoly okolo seba. Načúvajte rozhovorom. Počúvajte, o čom sa ľudia rozprávajú. Choďte do rodín, všímajte si svoj najužší kruh v hodinách odpočinku, keď už nesúri práca.

So zdesením spoznáte jalovosť všetkého toho, čo ľudia vravia, ak nemôžu rozprávať o svojom vlastnom zamestnaní. Pocítite až odpor k tej prázdnote myšlienok, nevýslovne úzkemu okruhu záujmov, ako aj strašnej povrchnosti, ak sa niekedy budete vážne zaoberať prísnym pozorovaním. Tých niekoľko výnimiek, ktoré pritom stretnete, ktorých slová sú v hodinách odpočinku všedného života preniknuté túžbou po duševnom zdokonalení, vám budú pripadať ako osamelí cudzinci uprostred jarmočného života.

Práve v takzvaných hodinách odpočinku môžete najľahšie rozpoznať pravé vnútro človeka, keď odsunutím jeho zvyčajnej činnosti v zamestnaní odpadla jeho vonkajšia opora a špeciálny odbor jeho vedomostí. Čo potom zostane, je skutočný človek. Pozrite sa na neho a ako nezúčastnení načúvajte jeho slovám. Veľmi skoro prerušíte pozorovanie, pretože sa vám stane neznesiteľným. Doľahne na vás hlboký zármutok, keď spoznáte, ako veľa ľudí sa neveľmi líši od zvierat. Nie sú síce takí bezduchí, majú vyšší intelekt, ale v hlavných črtách sú takí istí. Ako s klapkami na očiach idú jednostranne pozemským životom a vidia pred sebou vždy len to pozemské. Starajú sa o jedenie, pitie, o väčšie či menšie hromadenie pozemských hodnôt, pachtia sa za telesnými pôžitkami, a akékoľvek premýšľanie o veciach, ktoré nemôžu vidieť, považujú za márnenie času, ktorý sa podľa ich mienky dá oveľa lepšie využiť na „zotavenie“.

Že pozemský život so všetkými svojimi pôžitkami a radosťami dostáva správnu náplň až vtedy, keď sa človek aspoň do určitej miery oboznámi s jemnohmotným svetom, ktorý k tomu patrí, keď vie o zvratných účinkoch, ktoré nás s ním spájajú, takže už nemá pocit, že je vystavený náhodám, to nemôžu pochopiť a nikdy ani nepochopia. Odháňajú to ďaleko od seba v omyle, že by im, ak skutočne jestvuje jemnohmotný svet, z toho mohli vzísť len nepríjemnosti alebo aj obavy, len čo by sa tým začali zaoberať.

Cudzia je im myšlienka, že až úsilím o vyšší cieľ nadobúda celý pozemský život skutočnú hodnotu, že tým bude pulzovať najnádhernejšie životné teplo aj všetkými pozemskými radosťami a pôžitkami. Tie teda nebudú vari odsunuté nabok, lež údelom ľudí túžiacich po čistejšom a ušľachtilejšom a údelom ľudí vážne hľadajúcich bude ako najkrajšie zvratné pôsobenie žiarivá životodarnosť, ktorá často doznieva až v jasavom nadšení pre všetko, čo jestvuje a čo sa ponúka.

Len hlúpi nevšímavo prechádzajú okolo toho! Sú to zbabelci, ktorým navždy zostanú odopreté nádherné radosti toho človeka, ktorý odvážne preniká vpred.

Radujte sa predsa, že všetko okolo vás žije až do ďalekých zdanlivo nezmerných plání! Nič nie je mŕtve, nič prázdne, ako by sa možno zdalo. A všetko pôsobí a tká v zákone zvratného pôsobenia, uprostred ktorého stojíte vy, ako ľudia, ktorí vytvárajú a usmerňujú nové vlákna ako ich východiská a ako konečné ciele, sťa mocní vladári, z ktorých každý jeden si tvorí svoju ríšu, aby ho buď povzniesla, alebo pod sebou pochovala. Prebuďte sa! Využite moc, ktorú ste dostali v plnom poznaní mohutného diania, aby ste z hlúposti, zo vzdorovitosti alebo aj z lenivosti neplodili ako teraz len škodlivé netvory, ktoré by bujne prerástli to zdravé, dobré a ktoré nakoniec i samého sploditeľa privedú do pochybností a k pádu.

Už to najbližšie jemnohmotné okolie človeka môže hodne prispieť k tomu, aby ho povznieslo alebo stlačilo dolu. Je to ten zvláštny svet myšlienkových foriem, ktorého živosť tvorí len malú časť obrovského súkolesia celého stvorenia. Jeho vlákna však prenikajú do hrubohmotného i ďalej nahor do jemnohmotného, ale práve tak aj nadol do ríše temna. Ako obrovská sieť tepien alebo nervových vlákien je všetko vzájomne popretkávané a pozapletané, neroztrhnuteľne, nerozdeliteľne! Na to pamätajte!

Obdarení ľudia dokážu tu a tam časť z toho zazrieť, mnoho však len vytušiť. Takto sa ľudstvo už všeličo dozvedelo. Snažilo sa na tom ďalej budovať, aby získalo úplný obraz. Predsa sa však pritom nevyhlo nedostatkom a chybám. Mnohí bádatelia robili v jemnohmotnej oblasti skoky, čím nevyhnutne museli stratiť súvislosť. Iní zase vypĺňali medzery fantastickými výplodmi, prinášajúcimi len znetvorenia a skreslenia, ktoré museli podlomiť dôveru v celé bádanie. Následkom bol oprávnený posmech, ktorý, opierajúc sa o nelogickosť takzvaných duchovných bádateľov, musel zvíťaziť.

Ak sa o tom už má hovoriť, tak sa musí v prvom rade celým dianím v diele stvorenia viesť lano, ktorého by sa pozorovateľ mohol pridržať a vyšplhať sa po ňom nahor. Mnohé pre neho nezrozumiteľné deje majú svoje východisko už v tom najbližšom okolí. Pohľad do sveta myšlienkových foriem by mu umožnil naučiť sa rozumieť všeličomu, čo sa mu predtým zdalo nevysvetliteľné. Aj vykonávajúca spravodlivosť by pri posudzovaní niektorých prípadov našla ako pravých pôvodcov celkom iných ľudí, než ktorých obvinila, a tých by v prvom rade volala na zodpovednosť. Kľúč od toho spočíva v spätosti jednotlivca so svetom myšlienkových foriem, ktorý je pozemskému ľudstvu najbližší. Pre mnohých je, pravdaže, dobrodením, že majú na očiach pásku, ktorá im nedovolí vidieť ďalej, ako je schopný vnímať ich pozemský telesný zrak. Stav terajších myšlienkových foriem by ich vyľakal. Ohromujúce zdesenie by sa zmocnilo mnohých, ktorí dnes bezohľadne žijú naivným alebo aj ľahkomyseľným spôsobom. Veď každá splodená myšlienka, ako všetko v jemnohmotnom svete, ihneď nadobúda určitú formu, ktorá stelesňuje a zobrazuje vlastný zmysel myšlienky.

Živá sila stvorenia, ktorá preteká ľuďmi, uchopí pomocou zomknutej vôle to jemnohmotné hotovej myšlienky a zhustené to uzavrie do formy, ktorá stvárňuje úmysel tejto myšlienky. Vznikne teda niečo skutočné, živé, čo potom v tomto svete myšlienkových foriem priťahuje na základe zákona príťažlivej sily rovnakého druhu rovnorodé alebo sa takým dá priťahovať, čo závisí od jeho vlastnej sily. Podľa toho ako je myšlienka pri svojom vzniku súčasne preciťovaná, či slabšie, alebo silnejšie, taký bude mať aj jej jemnohmotný útvar v sebe život. Tento myšlienkový svet je husto obývaný. Vzájomnou príťažlivou silou sa vytvorili celé centrály, z ktorých pomocou ich sústredenej sily prúdia vplyvy na ľudí.

V prvom rade vždy na tých, ktorí sa prikláňajú k rovnakému druhu, ktorí teda v sebe prechovávajú niečo podobné. Takí sú tým posilňovaní vo svojich zámeroch a povzbudzovaní stále znova vytvárať podobné útvary, ktoré, pôsobiac rovnako, vstupujú do sveta myšlienkových foriem.

Ale aj iní ľudia, ktorí v sebe nemajú tieto vlastnosti, môžu nimi byť obťažovaní a pozvoľna k nim priťahovaní, ak sa týmto centrálam dostane trvalo opakovaným prílevom netušenej sily. Chránení pred tým sú len tí, ktorí v sebe majú nejakú mocnejšiu inorodosť, takže spojenie s niečím odlišným je nemožné.

Teraz je to však, žiaľ, nenávisť, závisť, neprajníctvo, zmyselnosť, lakomosť a všetky ostatné zlá, ktoré zásluhou zvýšeného počtu svojich prívržencov majú vo svete myšlienkových foriem najmocnejšie silové centrály. Menej už čistota a láska. Z tohto dôvodu sa zlo šíri hrozivou rýchlosťou. K tomu pristupuje ešte to, že tieto silové centrály myšlienkových foriem nadväzujú zase spojenie s rovnorodými sférami temna. Odtiaľ sú zvlášť podnecované, aby pôsobili čoraz silnejšie, takže pri ďalšom šírení môžu medzi ľudstvom napáchať ozajstné spustošenie.

Nech je preto požehnaná hodina, keď myšlienky čistej božskej lásky zaujmú medzi ľudstvom opäť viac miesta, čím sa vo svete myšlienkových foriem vyvinú rovnorodé silné centrály, ktorým sa môže dostať prílevu zo svetlejších sfér, a tým nielenže posilnia tých, ktorí sa usilujú o dobro, ale budú pomaly očistne pôsobiť aj na temnejšie mysle.

V tomto jemnohmotnom svete sa však dá pozorovať ešte aj iná činnosť: Myšlienkové formy doliehajú na prianie pôvodcu na určité osoby, na ktoré sa môžu prichytiť. Ak sú tieto myšlienkové formy čisté a ušľachtilé, skrášlia osobu, ktorej sú určené, zosilnia okolo nej ochranu čistoty a pri podobnosti vnútorných citov ju môžu povzniesť ešte vyššie a posilniť ju pre vzostup. Nečisté myšlienky však musia osobu, ktorej sú určené, pošpiniť, presne tak ako sa hrubohmotné telo zašpiní, keď naň hodíme blato a bahno. Ak takto pošpinený človek nemá pevné vnútorné zakotvenie v centrálach svetlých prúdov, tak sa mu môže stať, že týmto nánosom nečistých myšlienok sa jeho cítenie časom zmätie. Je to možné preto, že prichytené nečisté myšlienkové formy môžu priťahovať rovnorodé, čím, takto posilnené, postupne otrávia myšlienky obkľúčenej osoby.

Samozrejme, hlavná zodpovednosť padá späť na človeka, ktorý nečisté myšlienky vytvoril a svojím prianím alebo žiadostivosťou ich vyslal k postihnutej osobe; lebo myšlienkové formy zostávajú spojené aj s pôvodcom, primerane spätne na neho pôsobiac.

Preto sa musí k všetkým vážne hľadajúcim stále znova volať: „Dbajte na čistotu svojich myšlienok!“ Dajte do toho všetky svoje sily. Nemáte ani potuchy, čo tým vytvoríte. Je v tom niečo mocné! Môžete tak pôsobiť ako silní bojovníci, ako priekopníci Svetla, a tým aj oslobodenia svojich blížnych z popínavých bylín jedovatých polí vo svete myšlienkových foriem.

Keby sa teraz niektorému človeku sňala páska z očí, takže by mohol nazrieť do najbližšieho jemnohmotného okolia, zdesený by spočiatku uvidel len divoký zmätok, ktorého by sa mohol naľakať. Ale iba dovtedy, kým by nespoznal v sebe spočívajúcu silu, ktorou je schopný raziť si ako ostrým mečom voľnú cestu. Bez námahy, len svojím chcením. Uvidel by státisíce rozličných druhov myšlienkových foriem, všetkých možných a pre pozemský zrak často aj nemožných podôb. Každý útvar však ostro vyhranene prejavuje a žije presne to, čo bolo skutočným chcením pri plodení myšlienky. Neskrášlene, bez akéhokoľvek umelého zastierania.

Ale napriek tisícorakým druhom by po čase ihneď rozoznal podstatu každej myšlienkovej formy, to znamená, že by vedel, kam navzdory najrozličnejším podobám patrí. Presne tak ako môžeme podľa vzhľadu rozoznať človeka od zvieraťa alebo dokonca rozpoznávať aj rozličné ľudské rasy podľa určitých znakov na tvári, presne tak majú aj myšlienkové formy celkom určité charakteristické znaky, ktoré zjavne ukazujú, či útvar patrí k nenávisti, k závisti, k zmyselnosti alebo k nejakej inej základnej triede. Každá táto základná trieda má svoju určitú pečať, ktorá je jednotlivým myšlienkovým formám vtlačená ako základ vlastností, ktoré stelesňujú, nezávisle od toho, akú vonkajšiu podobu tieto útvary nadobudli vplyvom plodnej myšlienky. Takže napriek najgrotesknejšiemu zhyzdeniu útvaru do najstrašnejších znetvorenín sa dá ihneď rozoznať, ku ktorému základnému druhu patrí. Týmto poznaním zaniká aj zdanlivo divoký zmätok, ktorý sa taký len javí.

Vidíme neotrasiteľný poriadok a prísnosť základných zákonov, prúdiacich celým stvorením, ktoré, ak ich človek spozná a prispôsobením sa podrobí ich chodu, mu poskytnú nesmiernu ochranu a prinesú veľké požehnanie. Kto sa však postaví proti týmto zákonom, toho, prirodzene, zasiahnu a preveria, a ak ho nezhodia a nerozdrvia, tak prinajmenšom podstúpi drsné obrusovanie, ktoré bude jeho samého v bolestiach a v trpkých skúsenostiach pretvárať tak dlho, až kým nezapadne do prúdu týchto zákonov a neprestane byť prekážkou. Len potom ho budú môcť unášať nahor.

Tieto myšlienkové formy vysielajú svoje účinky nielen späť na ľudstvo, ale zasahujú aj ďalej; lebo do rovnakého jemnohmotného sveta bližšieho okolia patrí aj väčšina prírodných bytostí. Kto sa raz vyrovnal so skutočnosťou, že všetko žije, a preto má aj tvar, či už je to pozemsky viditeľné, alebo nie, tomu nepadne ťažko predstaviť si, že aj sily živlov majú svoju podobu. Patria k nim mnohými ľuďmi už vídaní — voľakedy častejšie ako dnes — gnómovia, elfovia, sylfovia, rusalky atď., bytosti zeme, vzduchu, ohňa a vody. Aj ony sú ovplyvňované myšlienkovými formami, čím opäť vzniká aj veľa dobra alebo zla. A tak to ide ďalej. Jedno zapadá do druhého ako do súkolesia mechanizmu, zostrojeného s najväčším umením.

Uprostred celého tohto hnacieho mechanizmu však stojí človek! Vyzbrojený prostriedkami na určovanie druhu tkanín, ktoré majú vzísť z činnosti vo stvorení, čím môže súkolesie nastaviť do rozličných smerov. Buďte si vedomí tejto nesmiernej zodpovednosti; lebo všetko sa odohráva len vo vlastnom okruhu vašej pozemskej púte. Podľa múdreho poriadku Stvoriteľa nič nejde mimo neho, ale vráti sa to jedine k vám samým. Svojím prianím, myslením a chcením dokážete tento a onen svet zeme otráviť, alebo ho očistením aj pozdvihnúť, v ústrety Svetlu. Preto buďte kormidelníkmi osudu, ktorý vedie nahor čistotou vašich myšlienok!