19. Je sexuálna zdržanlivosť potrebná alebo sa odporúča?

Keď sa ľudia zbavia omylu o výhodách sexuálnej zdržanlivosti, bude aj oveľa menej nešťastí. Vynútená zdržanlivosť je prechmatom, ktorý sa môže trpko vypomstiť. Zákony v celom stvorení predsa dosť zreteľne ukazujú cestu, nech sa pozrieme kamkoľvek. Potláčanie je neprirodzené. Všetko neprirodzené je však vzpieraním sa proti prírodným, teda božským zákonom, čo tak ako vo všetkých veciach, ani tu nemôže priniesť dobré následky. Ani práve v tomto jednom bode sa nerobí výnimka. Len sa človek nesmie dať ovládnuť sexuálnemu nutkaniu, nesmie sa stať otrokom svojho pudu, inak ho vypestuje na náruživosť, čím sa to prirodzené a zdravé premení na chorobnú neresť.

Človek má stáť nad tým, to znamená nie sa vari donútiť byť zdržanlivý, ale svojou čistou vnútornou morálkou to mať pod kontrolou, aby to ani jemu, ani iným nespôsobilo zlo.

Ak sa nejaký človek domnieva, že zdržanlivosťou sa dostane duchovne vyššie, tak sa mu ľahko môže stať, že tým dosiahne práve opak. Podľa svojho založenia bude viac-menej trvalo bojovať proti prirodzeným pudom. Tento boj si vyžiada veľkú časť jeho duchovných síl, bude ich teda držať v područí, takže sa nebudú môcť uplatniť inde. Tým sa zabráni voľnému rozvinutiu duchovných síl. Taký človek občas trpieva stiesňujúcou trudnomyseľnosťou, ktorá mu prekáža v radostnom vnútornom rozmachu.

Telo je hodnota, zverená Stvoriteľom, o ktorú je človek povinný sa starať. Práve tak ako človek nemôže beztrestne potláčať žiadosti tela po jedle, pití, pokoji a spánku, vyprázdňovania mechúra a čriev, ako sa zavčasu nepríjemne pocíti nedostatok čerstvého vzduchu a málo pohybu, tak nebude môcť všelijako umelo uspokojovať ani zdravú žiadosť zrelého tela po sexuálnom uplatnení bez toho, že by si tým nespôsobil nejakú škodu.

Splnenie prirodzenej žiadosti tela môže vnútro človeka, teda rozvoj ducha, len podporovať, nikdy ho nemôže brzdiť, inak by to Stvoriteľ do tela nevložil. Ale ako všade, tak aj v tomto prípade škodí každé preháňanie. Musí sa prísne dbať na to, aby sa žiadosť nevyvolala azda iba fantáziou, umelo podnietenou nejakým čítaním, alebo inou príčinou, aby nevznikla telesným oslabením či z predráždených nervov. Musí skutočne ísť len o požiadavku zdravého tela, ktorá na človeka isto nedolieha príliš často.

To nastáva iba vtedy, keď medzi oboma pohlaviami už vopred vznikla dokonalá duchovná harmónia, ktorá sa napokon niekedy usiluje aj o telesné spojenie.

Všetky ostatné pohnútky sú pre obe strany zneucťujúce a nečisté, nemravné, aj v manželstve. Tam, kde niet duchovnej harmónie, tam vedie pokračovanie manželstva k bezpodmienečnej nemravnosti.

Ak spoločenský poriadok nenašiel v tejto záležitosti ešte správnu cestu, tak tento nedostatok nič nemôže zmeniť na prírodných zákonoch, ktoré sa nikdy nebudú riadiť podľa ľudských nariadení a nesprávne vypestovaných pojmov. Ľuďom naproti tomu nezostane nič iné než nakoniec prispôsobiť svoje štátne a spoločenské ustanovizne zákonom prírody, teda božským zákonom, ak ozaj chcú mať vnútorný pokoj a ak chcú ozdravieť.

Sexuálna zdržanlivosť nemá nič spoločné ani s cudnosťou. Zdržanlivosť by sa mohla nanajvýš zaradiť k pojmu „vychovanosť“, odvodenému od pojmu výchova, slušnosť alebo sebavýchova.

Pod pravou cudnosťou sa rozumie čistota myšlienok, lenže vo všetkých veciach, až po myšlienky týkajúce sa zamestnania. Cudnosť je čisto duchovná kvalita, nie telesná. Aj pri uspokojovaní sexuálneho pudu môže byť cudnosť úplne zachovaná obojstrannou čistotou myšlienok.

Okrem toho však účelom telesného spojenia nie je len plodenie, ale má pri ňom dochádzať k nemenej cennému a potrebnému deju vrúcneho splynutia a k výmene vzájomných fluíd pre vyšší rozmach sily.