3. Mlčanie

Ak v tebe prebleskne myšlienka, tak ju zadrž, nevyslovuj ju hneď, ale živ ju; lebo zadržaním v mlčaní zhutnie a získa na sile ako para v pretlaku.

Tlakom a zhutnením vznikne vlastnosť magnetickej účinnosti podľa zákona, že všetko silnejšie k sebe priťahuje slabé. Tým sa rovnorodé myšlienkové formy priťahujú zo všetkých strán, zhlukujú sa, čoraz viac zosilňujú moc vlastného pôvodného myslenia, a predsa pôsobia tak, že pôvodne vytvorená forma sa pripojením cudzích útvarov obrúsi, pozmení a až pri zrelosti dostane pretvorenú podobu. To všetko v sebe dobre cítiš, no jednako si stále myslíš, že je to len tvoje vlastné chcenie. Pri nijakej veci však nedávaš iba svoje vlastné chcenie, ale máš pritom vždy aj cudzie!

Čo ti naznačuje tento dej?

Že len zlúčením mnohých jednotlivostí môže byť vytvorené niečo dokonalé! Vytvorené? Je to správne? Nie, iba sformované! Lebo nejestvuje nič, čo by sa mohlo skutočne vytvoriť nanovo, pri všetkom ide iba o nové formovanie, keďže všetky jednotlivosti vo veľkom stvorení už jestvujú. Tieto jednotlivosti majú byť len dané do služieb na ceste zdokonaľovania, čo sa deje zlučovaním.

Zlučovanie! Neprechádzaj cez to povrchne, ale snaž sa zahĺbiť do tohto pojmu, že zrelosť a dokonalosť sa dosiahnu zlučovaním. Táto zásada spočíva v celom stvorení ako klenot, ktorý má byť vyzdvihnutý! Je nerozlučne spojená so zákonom, že len keď sa dáva, môže sa aj prijímať! A čo podmieňuje správne pochopenie týchto viet? Teda ich prežitie? Láska! A preto je láska aj najvyššia sila, neobmedzená moc v tajomstvách veľkého bytia!

Ako sa zlučovaním utvára, brúsi a formuje jednotlivá myšlienka, tak je to aj so samým človekom a s celým stvorením, ktoré podlieha premenám v nikdy sa nekončiacom zlučovaní jestvujúcich jednotlivých foriem silou chcenia, a to je cesta k dokonalosti.

Jednotlivec ti dokonalosť poskytnúť nemôže, iba celé ľudstvo v mnohorakosti svojich zvláštností! Každý jednotlivec má niečo, čo nevyhnutne patrí k celku. A preto sa tiež stáva, že veľmi pokročilý človek, ktorý už nepozná nijaké pozemské žiadostivosti, miluje celé ľudstvo, nielen jednotlivca, keďže jedine celé ľudstvo môže rozozvučať očistou uvoľnené struny jeho zrelej duše akordom nebeskej harmónie. On má harmóniu v sebe, keďže sa zachvievajú všetky struny!

Vráťme sa k myšlienke, ktorá k sebe priťahovala cudzie formy, a tým sa stávala silnejšou a stále silnejšou. Táto myšlienka z teba nakoniec vystúpi v pevne zomknutých vlnách sily, prenikne aurou tvojej vlastnej osoby a vplýva na ďalšie okolie.

Ľudia to nazývajú osobným magnetizmom. Nezasvätení povedia: „Ty niečo vyžaruješ!“ Podľa svojráznosti povahy je to buď nepríjemné, alebo príjemné. Príťažlivé alebo odpudzujúce. Tak sa to pociťuje!

Lenže ty nič nevyžaruješ! Dej vzniku tohto pocitu u druhých má svoj pôvod v tom, že ty k sebe magneticky priťahuješ všetko duchovne rovnorodé. A toto priťahovanie tvoji blížni pociťujú. Veď aj v tom sa uplatňuje zvratné pôsobenie. V tomto spojení ten druhý potom zreteľne vycíti tvoju silu, a tak sa prebúdza „sympatia“.

Maj stále pred očami: Všetko duchovné, vyjadrené našimi pojmami, je magnetické, a je ti známe aj to, že silnejšie vždy premáha slabé priťahovaním a vysávaním. Tým sa „chudobnému (slabému) berie ešte aj to málo, čo má“. Stáva sa závislým.

V tom nie je bezprávie, ale uskutočňuje sa to podľa božských zákonov. Človek sa musí len vzchopiť, správne chcieť, a je pred tým uchránený.

Teraz možno nadhodíš otázku: Čo potom, keď všetci budú chcieť byť silní? Keď už nikomu nebude čo vziať? Potom, milý priateľ, nastane dobrovoľná výmena, ktorej základom je zákon, že len keď sa dáva, môže sa aj prijímať. Preto nedôjde k zastaveniu, ale zmizne všetko menejcenné.

Tak sa stáva, že mnohí sa z lenivosti stávajú duchovne závislými a niekedy sú nakoniec sotva ešte schopní tvoriť vlastné myšlienky.

Treba zdôrazniť, že len rovnorodé sa priťahuje. Preto je príslovie: „Rovný rovného si hľadá.“ Tak sa vždy spriatelia pijani, „sympatie“ majú k sebe fajčiari, táraji, hazardní hráči a tak ďalej; ale aj ušľachtilí ľudia sa združujú pre vysoký cieľ.

Teraz to však pokračuje ďalej: O čo sa usiluje duchovne, to sa nakoniec prejaví aj fyzicky, keďže všetko duchovné prenikne do hrubohmotného, pričom nám musí padnúť do oka zákon spätného pôsobenia, pretože myšlienka je stále spojená so svojím pôvodom, a týmto spojením vyvoláva spätné vyžarovanie.

Hovorím tu stále len o skutočných myšlienkach, ktoré v sebe majú živú silu duševného cítenia. Nie o plytvaní silou mozgovej hmoty, zverenej ti ako nástroj, ktorá vytvára len prchavé myšlienky, ktoré sa objavia v divokom zmätku len ako tieňu podobné pary a, našťastie, sa veľmi skoro rozplynú. Také myšlienky ťa stoja len čas a silu, a tak premárňuješ zverený majetok.

Ak napríklad o niečom vážne premýšľaš, stáva sa v tebe táto myšlienka mocou mlčania silne magnetickou, priťahuje k sebe všetko podobné, a tým sa oplodní. Dozrieva a prekračuje rámec priemernosti, preniká tak dokonca aj do iných sfér, odkiaľ dostane prílev vyšších myšlienok... inšpiráciu! Preto pri inšpirácii musí základná myšlienka vychádzať od teba samého, na rozdiel od mediality, musí vytvoriť most k druhému svetu, k duchovnému svetu, aby tam vedome čerpala z prameňa. Inšpirácia preto nemá s medialitou vôbec nič spoločné. Inšpiráciou myšlienka v tebe dozrela. Pristupuješ k uskutočneniu a svojou silou zhutnené privádzaš k stvárneniu to, čo sa vo vesmíre vznášalo v nesčíselných jednotlivostiach už predtým ako myšlienkové formy.

Takýmto spôsobom vytváraš s duchovne dávno jestvujúcim pomocou zlučovania a zhusťovania novú formu! Tak sa v celom stvorení menia vždy iba formy, keďže všetko ostatné je večné a nezničiteľné.

Chráň sa pred zmätenými myšlienkami, pred akoukoľvek plytkosťou v myslení. Povrchnosť sa trpko vypomstí; lebo ťa rýchlo uvrhne na zápasisko cudzích vplyvov, čím sa veľmi ľahko stávaš náladovým, mrzutým a nespravodlivým k svojmu najbližšiemu okoliu.

Ak prechovávaš skutočnú myšlienku a pevne na nej trváš, tak nazhromaždená sila si nakoniec musí vynútiť aj uskutočnenie; veď priebeh vývoja všetkého sa odohráva výhradne duchovne, keďže každá sila je len duchovná! Čo sa ti potom stáva viditeľným, to sú vždy len posledné účinky predchádzajúceho duchovne-magnetického procesu, ktorý prebieha trvalo rovnomerne podľa pevne stanoveného poriadku.

Pozoruj, a keď premýšľaš a vyciťuješ, čoskoro sa ti dostane dôkazu, že všetok skutočný život môže byť popravde len duchovný, v ktorom samom spočíva pôvod a aj vývoj. Musíš dôjsť k presvedčeniu, že všetko to, čo vidíš telesnými očami, sú skutočne len dôsledky večne poháňajúceho ducha.

Každému činu, ba i najmenšiemu pohybu človeka, vždy predchádza duchovné chcenie. Telá pritom hrajú rolu iba duchovne oživených nástrojov, ktoré samy došli k zhutneniu len silou ducha. Práve tak aj stromy, kamene a celá zem. Všetko je oživované, prenikané a poháňané tvorivým duchom.

Keďže celá matéria, teda všetko pozemsky viditeľné, je len výsledkom duchovného života, nebude pre teba ťažko pochopiteľné, že podľa druhu najbližšie nás obklopujúceho duchovného života sa utvárajú aj pozemské pomery. Čo z toho logicky vyplýva, je jasné: Sám človek dostal múdrym poriadkom stvorenia silu, aby si tvorivo vytváral pomery silou samého Stvoriteľa. Blaho mu, ak silu používa len na dobré účely! Ale beda mu, ak sa dá zviesť, aby ju použil na niečo zlé!

Duch je u ľudí len obklopený a zatemnený pozemskou žiadostivosťou, ktorá na ňom lipne ako nečistoty, ktoré ho zaťažujú a strhávajú dolu. Jeho myšlienky sú teda činy vôle, v ktorých spočíva sila ducha. Človek sa môže rozhodnúť myslieť dobre alebo zle, a tak môže viesť božskú silu k dobru aj k zlu! V tom spočíva zodpovednosť, ktorú človek nesie; lebo za to ho neminie odmena alebo trest, keďže všetky následky myšlienok sa vracajú k východisku podľa ustanoveného zvratného pôsobenia, ktoré nikdy nezlyhá a ktoré je v tom úplne neochvejné, teda neúprosné. Tým aj nepodplatiteľné, prísne a spravodlivé! Nehovorí sa to isté aj o Bohu?

Ak mnohí protivníci viery nechcú dnes nič vedieť o Božstve, tak to všetko nemôže nič zmeniť na skutočnostiach, ktoré som uviedol. Ľuďom stačí len vynechať slovko „Boh“, vážne sa zahĺbiť do vedy a nájdu presne to isté, len vyjadrené inými slovami. Nie je smiešne ešte sa potom o to hádať? Prírodné zákony nemôže obchádzať nijaký človek, nikto nemôže plávať proti ich prúdu. Boh je sila, ktorá poháňa prírodné zákony; sila, ktorú ešte nikto nepochopil, nikto nevidel, ale ktorej účinky musí každý vidieť, cítiť a pozorovať denne, každú hodinu, ba aj v zlomkoch každej sekundy, ak len vidieť chce, v sebe, v každom zvierati, v každom strome, v každom kvete, v každej žilke listu, keď sa prediera z púčika, aby sa dostal na svetlo. Nie je to zaslepenosť tvrdošijne sa tomu vzpierať, zatiaľ čo každý, aj sami títo vzdorovití popierači, jestvovanie tejto sily potvrdzuje a uznáva? Čo je to teda, čo im bráni nazývať teraz túto uznávanú silu Bohom? Je to detinský vzdor? Alebo určitý ostych musieť priznať, že sa celý čas snažili tvrdošijne popierať niečo, čoho jestvovanie im bolo už oddávna jasné?

Asi nič z toho. Príčina spočíva v tom, že sa ľudstvu z mnohých strán predkladali znetvoreniny veľkého Božstva, s ktorými po vážnom skúmaní nemohlo súhlasiť. Všetko zahŕňajúca a všetkým prenikajúca sila Božstva sa musí predsa zmenšiť a zneuctiť pri pokuse vtesnať ju do obrazu!

Pri hlbšom premýšľaní sa s ňou nijaký obraz nedá uviesť do súladu! Práve preto, že každý človek v sebe prechováva myšlienku na Boha, vzpiera sa v predtuche proti obmedzeniu tej veľkej nepochopiteľnej sily, ktorá ho vytvorila a ktorá ho vedie.

Dogma má na svedomí veľkú časť tých, ktorí sa vo svojom odpore snažia zachádzať príliš ďaleko, veľmi často i proti istote žijúcej v ich vlastnom vnútri.

Nie je však ďaleko hodina, keď nadíde duchovné prebudenie! Keď sa budú správne vykladať slová Spasiteľa, keď sa bude správne chápať jeho veľké vykupiteľské dielo; lebo Kristus nám priniesol vyslobodenie z temna tým, že nám udal smer cesty k Pravde, že ako človek ukázal cestu k svetlým výšinám! A krvou na kríži spečatil svoje presvedčenie!

Pravda nikdy nebola iná než taká, aká bola už aj vtedy, aká je dnes a aká bude ešte o desaťtisíc rokov; lebo je večná!

Preto sa učte poznávať zákony, ktoré spočívajú vo veľkej knihe celého stvorenia. Podriadiť sa im znamená: milovať Boha! Veď potom už nevnášaš nesúzvuk do harmónie, ale prispeješ k tomu, aby sa zvonivý akord vyvinul do plnej dokonalosti.

Či teraz povieš: Dobrovoľne sa podrobujem daným prírodným zákonom, pretože je to pre moje dobro, alebo či povieš: Podrobujem sa Božej vôli, ktorá sa prejavuje v prírodných zákonoch, alebo: nepochopiteľnej sile, ktorá udržiava v činnosti prírodné zákony... je nejaký rozdiel v jej účinku? Sila je tu a ty ju uznávaš, musíš ju predsa uznávať, pretože ti vôbec nič iné nezostáva, len čo trochu premýšľaš... a tým uznávaš svojho Boha, Stvoriteľa!

A táto sila v tebe pôsobí aj pri myslení! Nezneužívaj ju preto na nič zlé, ale mysli na dobro! Nikdy nezabúdaj: Keď tvoríš myšlienky, používaš božskú silu, s ktorou si schopný dosiahnuť to najčistejšie, najvyššie!

Nikdy pritom nespúšťaj zo zreteľa, že všetky následky tvojho myslenia dopadajú stále späť na teba podľa sily, veľkosti a rozsahu účinku myšlienok tak v tom dobrom, ako aj v zlom.

Keďže však myšlienka je duchovná, prichádzajú následky zase duchovne. Preto ťa dostihnú, nezáleží na tom, či tu na zemi, alebo potom po tvojom odlúčení v duchovnom. Pretože sú duchovné, nie sú ani viazané na matériu. Z toho vyplýva, že rozpad tela nezruší účinky! Odplata príde v spätnom pôsobení celkom isto, skôr alebo neskôr, tu alebo tam určite.

Duchovné spojenie so všetkými tvojimi skutkami zostáva pevné; lebo aj pozemské materiálne skutky majú predsa duchovný pôvod v splodenej myšlienke a pretrvávajú, aj keď všetko pozemské zanikne. Preto sa správne hovorí: „Tvoje skutky na teba čakajú, ak ťa v spätnom účinku ešte nestihla odplata.“

Ak si pri spätnom účinku ešte tu na zemi alebo znova tu, tak sa potom sila následkov z duchovného prejaví podľa druhu tak v dobrom, ako aj v zlom na pomeroch, na tvojom okolí alebo priamo na tebe samom, na tvojom tele.

Tu treba ešte raz veľmi dôrazne upozorniť na toto: Pravý skutočný život sa odohráva duchovne! A ten nepozná ani čas, ani priestor, a preto ani nijaké odlúčenie. Prekonáva pozemské predstavy. Z tohto dôvodu ťa následky zastihnú, nech si kdekoľvek, a to vtedy, keď sa podľa večného zákona účinok vracia k východisku. Nič sa pritom nestráca, istotne to príde.

Týmto sa teraz zároveň rieši už tak často kladená otázka, ako je možné, že očividne dobrí ľudia musia v pozemskom živote niekedy ťažko trpieť, takže sa na to pozerajú ako na nespravodlivosť. To sú odplaty, ktoré ich musia zasiahnuť!

Teraz poznáš rozlúštenie tejto otázky; lebo tvoje terajšie telo pritom nehrá nijakú rolu. Tvoje telo predsa nie si ty sám, ono nie je celým tvojím „ja“, ale je iba nástrojom, ktorý si si vyvolil, alebo ktorý si musel prijať podľa pretrvávajúcich zákonov duchovného života, ktoré môžeš nazvať aj kozmickými zákonmi, ak sa ti to takto zdá zrozumiteľnejšie. Terajší pozemský život je len krátkym úsekom tvojho skutočného bytia.

Bola by to zdrvujúca myšlienka, keby pritom nebolo nijakého uniknutia, nijakej moci, ktorá ochranne pôsobí proti tomu. Ako by nejeden človek musel odrazu zmalomyseľnieť, keď sa duchovne prebudí, a priať si radšej ešte spať v starom pohodlí. Veď nevie, čo všetko na neho čaká, čo ho ešte zasiahne v jeho spätnom účinku z minulosti! Alebo ako hovoria ľudia: „Čo musí napraviť“.

No buď bez starosti! Pri prebudení je ti v múdrom riadení veľkého stvorenia ukázaná aj cesta onou silou dobrého chcenia, na ktorú som už zvlášť poukázal, ktorá zmierňuje alebo celkom odsúva nebezpečenstvá rozuzľujúcej sa karmy. Aj to vložil Otcov Duch do tvojich rúk. Sila dobrého chcenia vytvára okolo teba kruh, ktorý je schopný valiace sa zlo rozložiť alebo ho aspoň do značnej miery oslabiť presne tak, ako vzduchová vrstva chráni zemeguľu. Ale sila dobrého chcenia, táto silná ochrana, sa pestuje a podporuje mocou mlčania.

Preto k vám, hľadajúcim, ešte raz naliehavo volám:

„Udržiavajte kozub svojich myšlienok čistý a cvičte sa potom v prvom rade vo veľkej moci mlčania, ak sa chcete dostať nahor.“

Otec vložil silu na to všetko už do vás! Stačí vám ju len používať!