10. Syn Boží a Syn Človeka

Veľký omyl sa ťahá už tisícročiami: Domnienka, že Ježiš z Nazareta bol Synom Božím a súčasne aj často menovaným Synom Človeka, je mylná! V Ježišovi z Nazareta sa inkarnovala časť Božstva, aby postavila most cez priepasť od Božstva k ľudstvu, ktorý ľudstvo samo strhlo veľkým pestovaním rozumu, viazaného na priestor a čas. Tým bol Ježiš Božím Synom ako jeho časť, ktorý plnil svoju misiu medzi ľudstvom, čo mohol vykonať len v tele a krvi. Aj ako inkarnovaný zostával Božím Synom.

Lenže ak bol Synom Božím, tak nemohol byť Synom Človeka; lebo to sú dve osoby. A on bol a ešte je Synom Božím! Kto je teda Syn Človeka?

Už učeníkom bolo nápadné, že Ježiš hovoril v tretej osobe, keď rozprával o Synovi Človeka, a pýtali sa ho na to. Podania sú pisateľmi písané v ich vlastnom predpoklade, že Ježiš, Syn Boží, a Syn Človeka majú byť jedna a tá istá osoba. Tomu boli už vopred prispôsobené všetky ich správy, a tak bez toho, že by to chceli alebo vedeli, šírili omyly.

Keď Ježiš hovoril o Synovi Človeka, tak predvídavo hovoril o jeho príchode. Sám to vyhlásil, keďže príchod Syna Človeka je v najužšej súvislosti s pôsobením Syna Božieho. Vravel: „Keď však príde Syn Človeka...“ atď.

Je to kolobeh, ako všade vo stvorení. Božstvo zostúpilo prostredníctvom Ježiša k ľudstvu, aby prinieslo a rozsialo Pravdu. Sejba vzišla, plody dozrievajú na žatvu, a teraz sa má ľudstvo, dozreté v kolobehu prostredníctvom Pravdy, ktorú priniesol Syn Boží, vzniesť nahor k Božstvu v Synovi Človeka a prostredníctvom neho sa opäť úzko spojiť s Bohom.

Nie je to myslené len čisto symbolicky, ako sa mnohí nazdávajú, ale Slovo sa do písmena splní prostredníctvom určitej osoby tak, ako to bolo aj u Ježiša. Medzi oboma osobami, Ježiša, Syna Božieho a Syna Človeka, leží mocná karma ľudstva.

Ježiš šiel na veľkonočné sviatky do Jeruzalema, kde boli zastúpené mnohé národy zeme. Ľudia vyslali poslov do Getsemani, aby Ježiša zajali. To bol čas, keď ľudia, plní nenávisti, dali s pozemskou surovosťou hľadať prostredníctvom svojich poslov Božieho Vyslanca. Teraz si všimnite okamih, keď vyšiel zo záhrady a oni pred ním stáli so zbraňami a fakľami, s myšlienkami na zničenie.

Keď Syn Boží vyriekol slová: „Ja som!“ a vzdal sa tým ľudstvu, začala pôsobiť mocná karma, ktorú ľudstvo na seba uvalilo. Od toho okamihu ľudstvo ťažila, podľa neúprosných zákonov vesmíru ho tlačila stále hlbšie a hlbšie na zem, až sa priblíži konečné rozuzlenie. Stojíme tesne pred ním!

Uzavrie sa ako vajcovitý kruh. Rozuzlenie príde cez Syna Človeka!

Keď budú ľudia vplyvom ťažkých udalostí zmalomyseľnení, zúfalí a skrúšení, malí, celkom malí, potom nastane hodina, keď zatúžia po zasľúbenom Božom Vyslancovi a budú ho hľadať! A keď sa dozvedia, kde je, vyšlú ako kedysi poslov. Ale títo poslovia nebudú potom v sebe prechovávať myšlienky zničenia a nenávisti , ale tentoraz v nich príde ľudstvo skrúšené, pokorné, prosiace a dôverčivé k tomu, ktorý je vyvolený Najvyšším Kormidelníkom všetkých svetov, aby ho oslobodil z kliatby, a ktorý mu prináša pomoc a vyslobodenie z duchovnej, ako aj z pozemskej biedy.

Aj títo poslovia sa budú pýtať. A ako Syn Boží vtedy v Getsemani vyriekol slová: „Ja som!“, čím sa začala karma ľudstva, tak tentoraz odpovie Bohom poslaný tými istými slovami: „Ja som!“, a tým sa potom rozuzlí ťažká karma ľudstva. Rovnaké slová, ktoré uvalili veľkú vinu na ľudstvo, naplnené vtedy nenávisťou, ju teraz zase snímu z ľudstva, prichádzajúceho úzkostlivo, a predsa dôverčivo a prosebne s tou istou otázkou.

Mocný je kolobeh tejto karmy, a predsa je riadený tak bezpečne a presne, že sa v ňom spĺňajú proroctvá. A od tej hodiny, keď toto slovo bude ľudstvu prednesené ústami Božieho Vyslanca druhýkrát, pôjde to nahor. Až potom zavládne podľa vôle Najvyššieho ríša pokoja, nie skôr!

Vidíte na jednej strane poslov nenávistného ľudstva, ako sa blížia k Synovi Božiemu, spútavajú ho a týrajú, zdanlivo nad ním triumfujúc. Za tým nasleduje samočinne takto vyvolaný trvalý úpadok v neodvratnom zvratnom pôsobení. Pritom však súčasne nastáva aj zosilnievanie a dozrievanie sejby, rozsiatej Ježišom. Teraz sa blíži samým Ježišom ohlásený Syn Človeka ako Boží Vyslanec, ktorý v službách Syna Božieho pokračuje v jeho diele a zavŕši ho, zožne úrodu, a pritom podľa božskej spravodlivosti oddelí plevy od pšenice.

Ježiš, Syn Boží, prišiel z lásky medzi ľudí, aby znovu nadviazal spojenie, ktoré ľudstvo pretrhlo. Syn Človeka je človek, ktorý je v Bohu, a uzavrie spojenie v kolobehu, takže celým stvorením bude môcť opäť prúdiť čistá harmónia.