Vysoko búšili vlny nespravodlivosti v dobe faraónov. Nemravnosť a zločiny slávili triumfy a zotročenie Izraela dospelo k vrcholu.

Vtom na túto zem vstúpil Abdruschin! Zo Svetla sa tým urobil prvý krok na záchranu oných ľudských duší, ktoré chceli túžobne mieriť k Svetlu! Veľká núdza Židov očistila týchto ľudí tak, že ich duševné schopnosti dosiahli v mukách útlaku taký jemnocitný vývoj, že medzi vtedajšími ľuďmi boli oni ako jediní prístupní záchvevom, ktoré prichádzali zo svetlých výšin do týchto hlbín.

Tieto záchvevy tu vždy boli a stále sú, ale na zemi neboli ľudia, ktorí by sa snažili ich prijať. Až najmučivejšia bieda otriasla po dlhom čase dušami zotročených Židov a uvoľnila ich tak, že konečne mohli cítiť aj jemnejšie záchvevy v kozme, a tým tápavo vzniklo prianie po blízkosti Boha, ktoré sa nakoniec povznieslo na vrúcne zbĺknutie úpenlivej prosby.

Pri tomto túžobnom volaní Svetla o pomoc nedalo na seba dlho čakať ani zvratné pôsobenie. Pokým sa myslenie a cítenie týchto ľudí obracalo k zemi, nemohlo k nim vo zvratnom pôsobení, samozrejme, ani nič iné prúdiť späť. Keď však konečne obrátili svoj pohľad hore k Svetlu vo vážnom a skutočne pokornom chcení, potom sa aj vo zvratnom pôsobení mohol do duší silnejšie vlievať len prúd Svetla. Volanie o pomoc trpiaceho ľudu sa tým vypočulo. Záchranca prišiel!

Prišiel v splnení božskej vôle, z ktorej vyšiel. Preto tiež zostáva neodvratným zákonom, že všade, kam vstúpi, musí vzniknúť nepriateľstvo na oných miestach, kde sa niečo stavia proti spravodlivej Božej vôli, ale najčistejší mier a šťastie tam, kde spravodlivosť v skutočnom zmysle tvorí časť života.

Pretože Abdruschin, tak vtedy, ako aj teraz, nosí v sebe živú Božiu vôľu, z ktorej vychádzajú zákony vo stvorení, pretože on je vtelená božská vôľa, preto môže už svojím bytím rozuzliť všetky konečné účinky duchovných zákonov vo stvorení.

Rozuzlenie sa pritom utvára pre každého jednotlivca i pre celé národy vždy tak, ako to v sebe skrýva koniec cesty, ktorú si práve sami zvolili, teda presne podľa toho druhu, do smeru ktorého sa už dobrovoľne postavili. Ak sa prikláňajú k temnu, tak budú tiež celkom neodvratne nasledovať hrôzy, no tým, ktorí mieria k Svetlu, to prinesie šťastie a radosť. Aj keď cesta k tomuto koncu leží pred každou ľudskou dušou ešte veľmi ďaleko, takže sa nazdávajú, že na posledné rozhodnutie, ktoré má mať konečnú platnosť, majú čas, veľa času... ak medzi nich vstúpi Abdruschin ako časť živej Božej vôle, tak sa samočinne bez akéhokoľvek prechodu rýchlo priblíži koniec všetkých ciest ako prirodzený zákon, a v tom spočíva posledný súd!

Koniec sa rýchlo približuje k rozuzleniu pôsobením magnetickej moci vyžarovanej Abdruschinom, takže ľudská duša nemôže sledovať svoju cestu ako dosiaľ, ale ihneď musí prijať ako plody to, čo zasiala, a pritom podliehajú súdu aj diela všetkých duší. Rozkvitnú, ak sú podľa Božej vôle, alebo sa zrútia sami v sebe, ak s ňou nie sú v plnom súzvuku. K tomu patria všetky činnosti, začínajúc rodinou a manželstvom, až po činnosť v povolaní, či už je to v remesle, priemysle, v obchode, hospodárstve alebo štátnictve, na tom nezáleží, ihneď to prepadá rýchlemu rozuzleniu duchovných zákonov podľa božskej spravodlivosti. Človek nemôže nič z toho zadržať alebo odsunúť, nič zakryť alebo zahaliť. Bezmocne musí cez seba nechať prejsť to, čo žiada ozajstné právo, aj keď sa ono nezhoduje s jeho pozemskými názormi!

Vtelená božská vôľa je ako živý kontakt, ktorý dáva vzniknúť zápalnej iskre rozuzlenia vždy tam, kde sa vo svojom pozemskom bytí dotýka človeka i celého národa. Samo bytie tejto božskej vôle vynucuje zúčtovanie a všade si musí vymôcť rozhodnutie, to posledné, ktoré je pre všetko jestvujúce ešte možné.

Tak sa stáva súdom, kamkoľvek prichádza, pričom on sám nemusí súdiť. Svojím pôvodom je ako samočinný kľúč na uzavretie každého diania, ako meč, ktorému sa stačí len postaviť do sveta, aby sa každý a vôbec všetko na ňom roztriedilo! —

Keďže nespravodlivosť Egypťanov volala vtedy v utrpení židovského národa až nahor k Svetlu, predchádzal Abdruschin, nasledujúc žalobu, Syna Božieho, aby Egypťanom priniesol súd, a tým oslobodil národ Židov, aby, očistený mukami, raz splnil povolanie, že ako vtedy najzrelší národ potom príjme Syna Božieho, len čo na to nadíde čas! —

Tak prišiel v kniežati najmocnejšieho susedného národa Egypťanov na zem pre Boží súd vyslanec. Ako knieža Arabov sa volal Abd-ru-shin. To vo svojom význame značí: Syn Ducha Svätého.

Často prebýval vo faraónovom paláci, a tým celkom sám priniesol rozuzlenie duchovných zákonov pre celý národ. Len tak bolo možné, že aj Mojžiš mohol vtedy vyhlásiť všetky tresty, ktoré sa rýchlo splnili! Toto splnenie prišlo prostredníctvom Abdruschina, ktorý ako časť živej Božej vôle musel na zem priniesť vyrovnávajúcu spravodlivosť v samočinnom rozuzlení duchovných zákonov, ktorých dôsledok sa prejavuje aj v hrubohmotnosti.

Tak Božia vôľa tvrdo bila a súdila egyptský národ pre jeho nespravodlivosť a nemravnosť, a národ Židov pritom oslobodila pre vzostup na splnenie povolania, aby vo svojom okruhu s rastúcou zrelosťou pripravil pôdu na prijatie Syna Božieho na zemi.

Bol to začiatok kruhu, ktorý v sebe skrýval mocné dianie a ktorý sa musí uzavrieť opätovným príchodom Abdruschina na túto zem! Ľudstvu sa tým do rúk vložila možnosť vzostupu do netušených výšin. —

Abdruschin si vo vtedajšej dobe podmanil, okrem iných, aj vysoko vyvinutý národ indického pôvodu. V ňom bol veštec, ktorému sa práve Abdruschinovou prítomnosťou dostalo vysokých zjavení.⁷⁰ Úlohou veštca potom bolo, aby tieto zjavenia oznamoval, keďže tie by ľuďom boli pomohli ľahšie a rýchlejšie dospieť duchovne nahor. Ale on sa namiesto toho úplne utiahol do seba, žil uzavretý pred svojimi blížnymi a spracovával svoje neobyčajné poznanie iba pre seba samého, ako to mnohí robia ešte aj dnes. Aj dnes sa múdri ľudia alebo tí, ktorí sa nimi stali, vo väčšine prípadov buď uzatvárajú do seba, alebo sa dokonca ukrývajú pred všetkými ľuďmi, ak je to vôbec možné, pretože sa obávajú, že by ich nepochopili alebo sa im celkom vysmiali. Často aj preto, aby svoje poznanie vychutnali sami pre seba a kochali sa ním.

Také počínanie je však nesprávne. Kto dostal väčšie poznanie, ten ho má dávať ďalej, aby ním pomáhal iným; lebo aj pre neho samého bolo darom. Nemohol ho získať. Najmä prijatie zjavení zaväzuje. Obyčajne však do sveta všetko vytrubujú len tí, ktorí vedia málo a to, čo pre druhých nemá nijakú hodnotu, a škodia tým ľuďom, ktorí sa skutočne stali múdrymi, keďže tí sú potom s nimi už vopred hádzaní do jedného vreca a neprikladá sa im nijaká cena. Aj z týchto dôvodov mlčí mnoho múdrych ľudí, ktorí by inak hovorili.

Tak zlyhal aj tento veštec dávnych čias vo svojej skutočnej úlohe. Bol pri tom, keď pozemsky-smrteľný obal Abdruschina kládli do hrobu. Zrazu ho to však premohlo a v najvyššom vnuknutí vytesal do veľkého kameňa v hrobke celé dianie, začínajúc Abdruschinovým pôvodom z božského, pokračujúc jeho úlohami počas putovania svetmi až po opätovné zjednotenie s božským a jeho konečnú úlohu. Písmo v kameni zahŕňa aj dnešnú dobu so všetkým dianím.

Abdruschinov náhrobný kameň, dnes ešte skrytý pred pohľadmi zvedavých ľudí, nesie aj rovnaké znamenie, aké má náhrobný kameň, ktorý kryje pozemské kosti Syna Božieho. Zjavenie tejto skutočnosti ľudským očiam zostane ešte vyhradené hodine pozemského splnenia. Ale tento čas nie je ďaleko. —

— — —

Kruh sa začal pohybovať. Dianie sa rozvíjalo. Ako korunovácia prišiel na zem Syn Boží pre vyžiadanú spásu ľudstva i celého stvorenia.

Lenže ľudia túto spásu neprijali. Nástupom pozemského blahobytu opäť vzrástla aj duchovná nedbalosť, ktorá ľudí pozbavila všetkej jemnosti cítenia, a v ďalšom dôsledku dala rozbujnieť ľudskej pýche, ktorá sa stále hustejšie kládla okolo ľudskej duše ako zadúšajúce tŕnité krovie, odrežúc ju od všetkých záchvevov, ktoré sa znášali z jasných výšin.

Tak posolstvo zo Svetla od Syna Božieho nachádzalo len slabý ohlas v ľudských dušiach, znova takých úzkoprsých a obmedzených. Veľkého nositeľa Svetla, ako im nepohodlného, zavraždili. —

V tom čase dostal aj indický veštec z Abdruschinovho pozemského času príležitosť napraviť svoje vtedajšie zlyhanie. Z milosti sa znovu narodil ako jeden z troch kráľov z Východu, Gašpar, ktorí spoznali hviezdu a vyhľadali dieťa. Tým dostal možnosť odpykať osud, ktorý na seba uvalil svojím mlčaním počas Abdruschinovho času; pretože Abdruschinova misia je v najužšej súvislosti s úlohou Syna Božieho. Ale aj tentoraz opäť zlyhal spolu s ďalšími dvoma kráľmi. Ich úlohou nemalo byť len cestovať do Betlehema, raz priniesť dieťaťu dary a potom opäť zmiznúť. Boli vyvolení a určení byť spoznanému Synovi Božiemu stále po boku, aby mu uľahčovali jeho pozemskú púť vo všetkých čisto pozemských veciach! Počas celého jeho pozemského bytia. Mali ho svojou mocou a svojím bohatstvom pozemsky podporovať. Len na tento účel sa zrodili do svojich pomerov, už pred zrodením na to určení, a potom obdarení milosťou jasnovidectva, aby mohli ľahko splniť to, čo si predtým vyprosili.

Ale zlyhali v tom, a medzi nimi aj niekdajší veštec po druhý raz. —

Vznešenému posolstvu Syna Božieho z Pravdy sa už vtedy správne nerozumelo, lenže neskorší duchovní vodcovia ho stále viac prekrúcali a často nesprávne vykladali, čím sa stratil jeho čistý lesk. Temno sa opäť rozkladalo nad celým ľudstvom, nad všetkými krajinami. —

Nehatene sa však pohyboval tento narastajúci otvorený kruh a prinášal tým aj svetu čoraz bližšie hodinu, keď novým príchodom vtelenej božskej vôle musí nadísť aj nevyhnutné uzavretie tohto kruhu. Koniec sa teraz spojí so začiatkom. V tom však spočíva rozuzlenie a zúčtovanie všetkého diania! Prináša to veľký obrat svetov!⁷¹

Obrat svetov! Naliehavo potrebný, aby klamné ľudské predstavy nezahnali svet úplne do skazy. A Abdruschin znova prišiel na túto zem, aby uzavrel kruh, rozuzlil všetky duchovné zákony, ktoré sú nesprávnym chcením ľudí veľmi zauzlené, a tým splnil, čo sa už pred tisícročiami zasľúbilo, varovne, napomínajúco:

„Súd!“

Trpezlivo čakal, na ľuďoch pozorne sledoval ich nesprávne pôsobenie, veľa z toho prežil sám na sebe, znova vzbudzoval nepriateľstvo tam, kde niečo nebolo v súzvuku s božskou vôľou, a prinášal mier tam, kde stanovisko k Božej vôli bolo správne. Čakal, kým ho zasiahne volanie od Boha, aby začal.

A keďže temno sa zatiaľ votrelo už do všetkého, čo vzniklo ľudskou činnosťou, tak tu pre neho bolo prevažne len utrpenie a beznádejný boj, pokým zostával spútaný a nesmel ešte rozviť svoju moc. Vyžarovania v ňom boli husto zahalené, aby príliš skoro nevyvolal silné rozuzlenia, ktoré patria k svetovému súdu. Až do hodiny, ktorá priniesla obrat svetov, smeli z neho pomaly, postupne padať zahaľujúce obaly.

Dovtedy však mohol ešte raz hlásať Slovo Pravdy, neznetvorené, ako ho priniesol už Syn Boží, aby tí, ktorí skutočne vážne hľadajú Svetlo, dostali príležitosť zachrániť sa počas súdu, lebo ľudské duše, ktoré skutočne vážne hľadajú Pravdu a túžia po duchovnom vzostupe, nielen po pozemskom pod zámienkou duchovného hľadania, tie v tomto Slove Pravdy aj nájdu svoju záchrannú kotvu! Pre všetkých ostatných to však nie je možné. Zostávajú v tomto ohľade slepí a hluchí v dôsledku zákona bezpodmienečného zvratného pôsobenia; lebo si nezaslúžili záchranu. Veď aj v záhrobí po pozemskej smrti sú slepí a hluchí, aj keď musia žiť.

Aby poukázal na začiatok tohto kruhu diania, ktorý sa musí uzavrieť týmto obratom svetov, dal teraz ľudstvu Božie Slovo Pravdy opäť pod svojím vtedajším menom Abdruschin! To platí pre tých, ktorí vo včasnom poznaní ešte prežijú súd.

Je to upozornenie na uľahčenie neskoršieho prehľadu! Porozumenie toho príde ľuďom po očiste, keď budú vylúčené mätúce a nepravé duše, ale pre všetkých ostatných sa začne vzostup v obnovenom rozkvete. —

A odrazu tu bola hodina splnenia zasľúbenia pre veľký obrat svetov! Zdanlivo nesprostredkovaná, ako to bolo vtedy v Egypte. Vedeli o tom len zúčastnení, zatiaľ čo ľudstvo pokojne spalo. Pripravovali sa tým veľké veci, a Abdruschin vstúpil po dlhom čase učenia na zemi do svojho poslania, ktoré ho ľudstvu predstavuje ako Syna Človeka, ktorý je zasľúbený, aby sa ľudstvo na ňom súdilo! Na ňom; lebo ako sa už vysvetlilo, on je súd, ale nesúdi. —

Aj keď ho až do obratu svetov na zemi silne brzdili husté obaly, tak Abdruschin predsa už v učebnom čase rozuzľoval duchovné zákony, síce slabo a vždy len tam, kde prichádzal do osobného styku, ale predsa len bezpodmienečne, tak u jednotlivcov, ako aj pri ich dielach, a tým samočinne, no neosobne trestal alebo odmeňoval všetko to, čo sa pritom k nemu priblížilo, jedine svojím bytím! Tomuto živému prírodnému zákonu sa nedalo úplne zabrániť v jeho pôsobení. Čo bolo nezdravé a nesprávne, to prostredníctvom neho nemohlo zožať zdravé a správne, pokrytectvo alebo svätuškársky sebaklam, v ktorom mnohí ľudia veľmi často žijú, nemohol potom, prirodzene, očakávať úspech, ale vždy len škodu v neomylnom rozuzlení zvratných účinkov.

Bolo však opäť len samozrejmé, že samoľúbi ľudia nevideli pritom v dôsledku hrubého nedostatku svojho sebapoznania spravodlivé dôsledky svojho vlastného vnútorného života, ale chceli pripúšťať len vonkajšie dianie, akoby vychádzalo od Abdruschina, a tak ho osočovali, hanili a podozrievali, čo často muselo sužovať prvú polovicu jeho pozemskej cesty. Potom však priniesol stvoreniu súd!

Ako kráľ Imanuel vo vesmíre, ako Parcifal prastvorených a v duchovnej ríši, nakoniec ako Syn Človeka v hrubohmotnosti na tejto planéte Zem. Trojdielny v jednom, súčasne pôsobiaci ako božské mystérium. Je to dej, ktorý vyvinutí ľudskí duchovia nemôžu pochopiť, na ktorom však prastvorení už majú účasť; lebo aj oni dokážu pôsobiť tu na zemi, zatiaľ čo súčastne plnia svoju službu hore v Hrade Grálu.

Obratom svetov spadli z Abdruschina prekážajúce obaly. Pôsobenie tým nadobudlo netušenú moc, ktorú Abdruschin odteraz môže a musí vedome vysielať onými smermi, ktoré sú mu vyznačené Božou vôľou, aby zničil všetko nezdravé, a tým oslobodil zdravé od škodlivého tlaku, ktorý ho drží dole a ktorý mu prekážal vo voľnom vzostupe k Svetlu.

Tak konečne na zemi vznikne mnohými vytúžené Božie kráľovstvo, ktoré sa spravodlivým kedysi zasľúbilo ako tisícročné. Bude vynútené nadpozemskou a nadľudskou mocou, ktorú Boží Vyslanec dostal na splnenie zasľúbení!

A znova dostal indický veštec, neskorší kráľ Gašpar z Východu, príležitosť, aby teraz odpykal dvojnásobné zlyhanie. Povolilo sa mu to ako posledná možnosť, tentoraz síce nie pozemsky, ale predsa duchovne, aby spolupôsobil pri poslednom dianí.

A teraz sa splní každé zasľúbenie, nezadržateľne a nezmeniteľne, ako je to v ustanovení Boha! Ani jedno z nich nezostane nenaplnené; lebo kruh sa už začína pozvoľna uzatvárať! A s časťou Abdruschin – Parcifal spája sa teraz v samom pozemskom tele ešte aj jeho božská časť, takže teraz sa v tejto hrubohmotnosti objavuje Imanuel, ktorého celému ľudstvu zasľúbil už prorok Izaiáš! Že ľudia sa snažili označovať zasľúbenie Imanuela, Syna Človeka za totožné so zasľúbením Ježiša, Syna Božieho, ukazuje len nedostatočnosť ľudského pochopenia dokonca najzreteľnejších a najjednoznačnejších zápisov Biblie. Keď sa už mohla urobiť chyba, že na pojem označení Syn Boží a Syn Človeka sa chcelo pozerať ako na jeden, pretože sa v tom nikto nevyznal, a veriaci boli príliš bojazliví, aby prišli na myšlienku o dvoch osobách, tak by predsa zreteľné poukázanie na dve úplne odlišné mená v zasľúbeniach muselo priviesť k úsudku, že bezpodmienečne ide o dve osoby. Preto blaho všetkým ľuďom, ktorí v poslednej hodine môžu ešte vnútorne dôjsť k poznaniu!

A m e n !

Záverečné slovo

__________________________________

Abdruschin - Vo Svetle Pravdy