Desiate prikázanie

Nebudeš dychtiť po dome, dvore, dobytku svojho blížneho ani po ničom, čo je jeho!

Kto sa snaží čestnou prácou a čestným obchodovaním dosiahnuť zisk, ten môže pri veľkom zúčtovaní v pokoji vyčkávať výzvu tohto prikázania; lebo popri ňom prejde bez toho, že by ho výraznejšie zasiahlo. Vlastne je také ľahké plniť všetky prikázania, a predsa... sa len poriadne pozrite na všetkých ľudí a čoskoro dôjdete k poznaniu, že ani na toto pre človeka vlastne celkom samozrejmé zachovávanie prikázania sa nedbá alebo sa dbá iba veľmi zriedkavo, a potom nie s radosťou, ale iba s veľkou námahou.

Ako neutíšiteľná žiadostivosť poháňa to všetkých ľudí, či bielych, žltých, hnedých, čiernych alebo červených, závidieť svojmu blížnemu to, čo oni sami nevlastnia. Ešte lepšie však vyjadrené: Závidieť mu všetko! V tejto závisti väzí už aj tá zakázaná dychtivosť! Porušenie prikázania je tým už dokonané a stáva sa koreňom nejedného zla, ktoré človeka privedie k rýchlemu pádu, z ktorého sa často už nikdy nepozviecha.

Priemerný človek si na počudovanie zriedkakedy cení to, čo nazýva svojím vlastníctvom, ale vždy len to, čo ešte nevlastní. Temno horlivo rozsievalo žiadostivosť, a, žiaľ, ľudské duše sa až príliš ochotne podvolili, aby sa postarali o čo najúrodnejšiu pôdu pre túto smutnú sejbu. Tak sa časom stala základom všetkej činnosti a zhonu u väčšej časti ľudstva dychtivosť po majetku druhých. Od jednoduchého želania, cez prefíkanosť, stupňujúcu sa umením prehovárať až do bezhraničnej závisti ustavičnej nespokojnosti a do slepej nenávisti.

Každá cesta k uspokojeniu sa rovno uznala ešte za správnu, ak príliš očividne neodporovala pozemskému zákonu. Božie prikázanie zostalo v rastúcej ziskuchtivosti nepovšimnuté! Každý sa skutočne považoval za čestného, kým ho pozemský súd nevolal na zodpovednosť. Vyhnúť sa tomu ho však nestálo veľa námahy; lebo vynaložil tú najväčšiu opatrnosť a ten najostrejší dôvtip rozumu, keď mal v úmysle bezohľadne poškodiť svojich blížnych, len čo to bolo nevyhnutné, aby lacno získal nejakú výhodu. Nepomyslel na to, že práve to ho v skutočnosti vyjde oveľa drahšie, než čo mu môžu priniesť všetky pozemské prostriedky! Takzvaný dôvtip sa stal tromfom! Lenže dôvtip podľa dnešných pojmov nie je v podstate nič iné než výkvet prefíkanosti alebo jej vystupňovanie. Zvláštne je len to, že prefíkanému človeku nikto nedôveruje, dôvtipného si však vážia! Túto nezmyselnosť vyvoláva všeobecné základné stanovisko. Prefíkaný človek je babrákom v umení uspokojovania svojej dychtivosti, zatiaľ čo rozumovo dôvtipní ľudia sú v tom majstrami. Babrák nedokáže svoj úmysel zaodieť do pekných foriem a žne preto len súcitné opovrhnutie. Znalcovi sa však rinie z duší, ktoré holdujú rovnakému sklonu, ten najzávistlivejší obdiv! Aj v tom je závisť, pretože na pôde dnešného ľudstva nemôže byť dokonca ani obdiv rovnakého druhu bez závisti. Ľudia nespoznávajú túto silnú pohnútku nejedného zla, vôbec nevedia, že táto závisť v mnohorakých podobách ovláda a usmerňuje celé ich myslenie a ich konanie v tomto čase! Usídlila sa v jednotlivých ľuďoch i v celých národoch, vedie štáty, plodí vojny, ako aj strany a večný spor, kdekoľvek sa majú čo i len dve osoby o niečom poradiť!

Kde zostáva uposlúchnutie desiateho Božieho prikázania, chcelo by sa varovne zavolať na štáty! S tou najnemilosrdnejšou žiadostivosťou baží každý pozemský štát len po majetku toho druhého! Neštítia sa pritom vraždy jednotlivca ani masového vraždenia, ani zotročenia celých národov, len aby sa tým sami vyšvihli k veľkosti. Pekné reči o sebazáchove alebo sebaochrane sú len zbabelými výhovorkami, pretože sami zreteľne cítia, že sa musí niečo povedať, aby tieto neslýchané zločiny proti Božím prikázaniam trochu zmiernili, ospravedlnili!

To im však nepomôže; lebo neúprosné je rydlo, ktoré nerešpektovanie Božích prikázaní vrýva do knihy svetového diania, neroztrhnuteľné sú karmické vlákna, ktoré sa pritom nadväzujú na každého jednotlivca, takže ani ten najmenší počin jeho myslenia a konania sa nemôže stratiť bez odpykania!

Kto môže všetky tieto vlákna prezrieť, ten vidí, aký strašný súd sa tým teraz vyvolal! Zmätok a zrútenie toho, čo sa doteraz vybudovalo, sú iba prvými ľahkými následkami týchto najhanebnejších zneužití desiateho Božieho prikázania! Nikto k vám nemôže byť zhovievavý, len čo vás teraz začne stále viac postihovať plný účinok! Nič iné ste si nezaslúžili. Príde tým iba to, čo ste si sami vynútili!

Úplne si vytrhnite nečestnú dychtivosť zo svojej duše! Uvážte, že aj štát sa skladá len z jednotlivcov! Zanechajte všetku závisť a nenávisť voči tým ľuďom, ktorí podľa vašej mienky vlastnia oveľa viac ako vy sami! Má to beztak svoj dôvod! Že však nie ste schopní tento dôvod spoznať, za to nesiete vy sami celú vinu tým, že ste si dobrovoľne vynútili nesmierne a Bohom nechcené zúženie svojej schopnosti chápania, ktoré sa musí prejaviť ako dôsledok vášho neblahého poklonkovania rozumu!

Kto sa v novej Božej ríši tu na zemi nechce uspokojiť s postavením, ktoré mu je dané pôsobením vlastných, ním vytvorených karmických vlákien, ten ani nie je hoden v nej žiť! Nie je hoden, aby tým dostal príležitosť pomerne ľahko sa zbaviť bremien vín, ktoré na ňom visia, a súčasne duchovne ešte dozrieť, aby našiel cestu nahor do vlasti všetkých slobodných duchov, tam, kde panuje len svetlo a radosť!

Neúprosne bude každý nespokojenec v budúcnosti odstránený ako nepotrebný rušiteľ konečne chceného mieru, ako prekážka zdravého vzostupu! Ak je v ňom však ešte dobrý zárodok, ktorý pevne zaručuje skorý obrat, tak novým pozemským zákonom zostane podrobený pre svoje blaho a pre svoju poslednú záchranu tak dlho, až v ňom vzklíči poznanie bezpodmienečnej správnosti múdrej Božej vôle; správnosti aj pre neho, ktorý dosiaľ iba v dôsledku krátkozrakosti svojej duše a samovoľnej hlúposti nemohol spoznať, že lôžko, na ktorom teraz na zemi leží, si zhotovil jedine sám pre seba ako bezpodmienečný dôsledok celého svojho doterajšieho bytia, viacerých záhrobných a aj pozemských životov, ale že nie je slepou svojvôľou nejakej náhody! Konečne pritom spozná, že pre seba potrebuje práve to a iba to, čo prežíva a kde sa nachádza, a taktiež pomery, do ktorých sa zrodil so všetkým, čo s tým súvisí!

Ak na sebe usilovne pracuje, tak bude stúpať nahor nielen duchovne, ale aj pozemsky. Ak si však chce vzdorovito vynútiť inú cestu, bezohľadne a na úkor svojich blížnych, tak z toho nikdy nemôže mať ozajstný prospech.

Nesmie povedať, že na to mu Boh ešte má dať a musí dať poznanie, aby ho zachovával a zmenil sa podľa neho! Je to len opovážlivosť a nový hriech, keď očakáva, alebo dokonca žiada, aby sa mu najskôr dokázalo, že jeho názor je mylný, aby tomu mohol uveriť a presvedčiť sa o opaku! Je to on, on jediný, ktorý sa urobil celkom neschopným poznania a ktorý sa odchýlil od správnej cesty, na ktorej spočiatku stál! Schopnosti poznávania mu dal Boh už so sebou na cestu, ktorú si vyprosil, aby smel po nej ísť! Keďže si ju teraz v zlej svojvôli načisto zasypal, má mu Boh teraz azda ako služobník tento hrob znova otvoriť! Detinské správanie! Práve táto namyslenosť, toto vyžadovanie priťaží teraz človeku pri odpykávaní takto sa dopusteného rúhania najviac! Hovorím vám: Každý lupič sa ľahšie znova oslobodí od viny než ľudská duša, ktorá sa s očakávaním odvažuje žiadať, aby Boh napravil vlastnú a najväčšiu vinu človeka novým darovaním mu poznania! Práve to, čo si človek sám naložil ako najväčšie bremeno hriechov takým spôsobom, ktorý sa najviac vzoprel Božej vôli!

Bude to pre ľudské duše tvrdý zápas, kým sa budú môcť odpútať od navyknutého porušovania desiateho Božieho prikázania, to znamená, kým sa v tom zmenia, aby podľa neho konečne ozaj aj žili v myslení, reči a v konaní! Ale na všetkých, ktorí to nedokážu, čaká súženie a skaza tu na zemi i na onom svete!

A m e n !