74. Čo má človek robiť, aby mohol vojsť do Božieho kráľovstva?

Bolo by nesprávne odpovedať na túto otázku, ktorá sa často vyskytuje, podľa celkom určitého pravidla a povedať: Rob to a rob ono! Tým ešte nie je ukázaná cesta! Nebolo by v tom nič živé, a preto by z toho ani nemohlo vzniknúť nič živé, čo je bezpodmienečne potrebné na vzlet; lebo jedine život v sebe skrýva potrebný kľúč na vzostup.

Keď však teraz poviem: „Rob to a ono, zanechaj tamto“, tak tým podávam iba slabé vonkajšie barly, s ktorými nikto nemôže poriadne a samostatne chodiť, pretože barly mu súčasne neslúžia aj na „videnie“. A človek predsa musí „cestu“ jasne pred sebou vidieť, inak mu barly nie sú na nič. Taký človek sa poneviera, blúdiac ako slepec po neznámej ceste. Nie, to nie je to pravé, to by zase viedlo len k novej dogme, ktorá je prekážkou akéhokoľvek vzostupu.

Nech človek uváži: Ak sa chce dostať do ríše ducha, musí, prirodzene, dôjsť až tam. On musí ísť, ona k nemu nepríde. Ona je však na najvyššom bode stvorenia, sama je tým najvyšším bodom.

Ľudský duch sa však ešte nachádza v nížinách hrubohmotnosti. Preto každý isto pochopí, že najskôr musí preputovať cestu z týchto nížin až do vytúžených výšin, aby dosiahol cieľ.

Aby nezablúdil, je taktiež nevyhnutné, aby presne poznal celú cestu, ktorú má premerať. A nielen samú túto cestu, ale aj všetko, čo ho na nej môže ešte stretnúť, aké nebezpečenstvá ho pritom ohrozujú a akú tam nájde pomoc. Keďže celá táto cesta leží vo stvorení, je to samo stvorenie, tak musí pútnik do duchovnej ríše teda vopred bezpodmienečne presne poznať toto stvorenie, ktoré ho do nej vedie. Veď on ním chce prejsť, inak by neprišiel do cieľa.

Doteraz nebolo človeka, ktorý by mohol stvorenie opísať tak, ako je potrebné ho poznať pre vzostup. Inak povedané, nebol tu nikto, kto by cestu k hradu Grálu, k najvyššiemu bodu stvorenia, dokázal urobiť zreteľne viditeľnou. Cestu k onomu hradu, ktorý stojí v ríši ducha ako chrám Najvyššieho, v ktorom jedinom sa koná čistá bohoslužba. Nemieni sa to len obrazne, ale jestvuje v skutočnosti.

Posolstvo Syna Božieho túto cestu už raz ukázalo. No ľudia, ktorí chceli byť múdrejší, ho väčšinou vykladali nesprávne, v dôsledku čoho, zvádzajúc z cesty, nedovoľovali nijakému ľudskému duchu dostať sa nahor. —

Teraz je tu však hodina, keď sa každý ľudský duch musí sám rozhodnúť, či má byť pre neho Áno, alebo Nie, či deň, alebo noc, či vzostup k svetlým výšinám, alebo klesnutie nadol, natrvalo a neodvolateľne, bez neskoršej možnosti opätovnej zmeny. Preto teraz znovu prichádza Posolstvo zo svetlého hradu. Posolstvo teraz stavia nesprávne umiestnené ukazovatele cesty opäť správne, aby vážne hľadajúci mohli rozoznať pravú cestu. Je to Posolstvo Grálu, evanjelium Grálu!

Nech sú blažení všetci tí, ktorí sa podľa neho riadia s vnímavými zmyslami a s otvoreným srdcom! Budú v ňom teraz spoznávať to vo stvorení a vidieť tie priečky, ktoré ich duch musí použiť na vzostup, aby vošiel do ríše ducha, do raja.

Každý jednotlivec v ňom nájde, čo on potrebuje, aby so schopnosťami, ktoré on má, stúpal k Svetlu.

Iba to dáva život, slobodu na stúpanie, možnosť vývoja na to potrebných schopností každého jednotlivca, a nie iba také jednotné jarmo v pevnej dogme, ktoré robí z človeka otroka bez vlastnej vôle, potláča samostatný vývoj, a tým aj vzostupu nielenže prekáža, ale mnohým ho celkom znemožňuje. —

Človek, ktorý stvorenie pozná v jeho takej zákonitej činnosti, porozumie v ňom čoskoro aj veľkej Božej vôli. Ak k nej zaujme správne stanovisko, potom mu stvorenie, teda aj cesta, slúži len na radostný vzostup; lebo následkom toho správne stojí aj v Božej vôli. Jeho cesta i život musia byť preto bohumilé! —

To nie je svätuškárske obracanie očí nahor, ani kajúcne zvíjanie sa, kľakanie, či modlenie, ale je to uskutočnená modlitba, živo stelesnená vo sviežom, radostnom a čistom konaní. Neznamená to ani skuhravo si vyprosovať cestu, ale s vďačným pohľadom nahor ju vidieť a radostne po nej kráčať.

Celkom inak, než sa dosiaľ myslelo, vyzerá teda všetok život, ktorý sa môže nazvať bohumilý. Je oveľa krajší, slobodnejší! Znamená to správne stáť vo stvorení, tak, ako to chce váš Stvoriteľ prostredníctvom stvorenia! Obrazne povedané, človek sa tu chytá Božej ruky, ktorú tým Boh ľudstvu ponúka.

Preto volám ešte raz: Berte teraz konečne všetko ozajstne, skutočne, už nie obrazne, a potom budete aj vy sami ozajstní, na rozdiel od terajších neživých schém! Učte sa stvorenie správne spoznávať v jeho zákonoch!

V tom spočíva cesta nahor k Svetlu!