70. Okultné školenie, mäsitá strava alebo rastlinná strava

Snahy okultného školenia, ako aj takzvanej reformy života si stanovili vysoký cieľ, ktorého dosiahnutie znamená ďalšiu epochu vo vývoji ľudstva. Čas splnenia týchto hodnotných cieľov ešte príde. Teraz narastajúce snahy však patria iba ku kvasnému procesu tejto novej doby.

Zatiaľ čo vodcovia okultných snáh sa s najlepším úmyslom vydali v oblasti, ktorá je im samým neznáma, na úplne nesprávnu cestu, na ktorej sa nedosiahne nič iné než to, že sa uvoľní cesta temnu a ľudstvo sa vystaví zosilneným záhrobným nebezpečenstvám, tak takzvaní reformátori života zachádzajú na dosiahnutie svojho potešiteľného cieľa príliš ďaleko, vzhľadom na dnešnú dobu! Činnosti oboch smerov sa musia začať inak. Duchovné cvičenia vyžadujú vyšší druh než doterajší, od základu iný. Treba sa v tom pustiť celkom inou cestou, aby sa mohlo dôjsť k výšinám. Terajšia cesta vedie iba do nízkej húštiny v záhrobí, kde väčšinu nasledovateľov úplne obklopí temno a strhne ich nadol.

Pravá cesta musí viesť už od začiatku nahor, nesmie sa strácať už v menejcennom a ani prinajlepšom v okolí rovnakého stupňa. Obe cesty nie sú si podobné, sú už vo svojom základnom druhu celkom odlišné. Pravá cesta ihneď vnútorne povznáša, vedie teda už od začiatku nahor bez toho, že by sa dotýkala rovnocenného jemnohmotného okolia a už vôbec nie menejcenného; veď to ani nie je potrebné, keďže za normálneho stavu by malo do úvahy prichádzať len úsilie smerovať nahor od zeme. Preto ešte raz vážne varujem pred akoukoľvek akrobaciou ducha.

Duch počas svojho pozemského života potrebuje na dokonalé splnenie účelu svojho bytia bezpodmienečne zdravé, silné telo v pozemsky normálnom stave. Ak sa tento stav tela vychýli z rovnováhy, naruší táto výchylka naliehavo potrebnú harmóniu medzi telom a duchom. Len takáto harmónia prináša zdravý, mocný vývoj ducha, ktorý nepripustí chorobné výstrelky.

Zdravé nepotláčané telo je v dôsledku svojho normálneho stavu celkom prirodzeným spôsobom vždy v harmónii s duchom a dáva mu tak pevný základ v hmotnosti, v ktorej duch nie je bezúčelne, a preto mu poskytuje aj najlepšiu pomoc, aby plne splnil tento svoj účel pre vlastný vývoj a súčasne na podporu stvorenia.

Každé telo vytvára určité vyžarovania, ktoré duch nevyhnutne potrebuje na svoju činnosť v hmotnosti. Je to predovšetkým tá taká tajuplná sexuálna sila, ktorá je nezávislá od pohlavného pudu. Pri vychýlení harmónie medzi telom a duchom je táto sila prežarovania a vyžarovania odvádzaná iným smerom, a tým je oslabovaná pre vlastný účel. To spôsobuje prekážku alebo ochrnutie splnenia v bytí ducha v hmotnosti. Následok toho je taký, že ani duch nemôže dospieť k normálnemu vývinu, a preto musí na niektorom neskoršom mieste svojho chceného vzostupu bezpodmienečne unavene klesnúť naspäť, aby z povahy veci mohol ešte raz dohnať veľkú časť svojho vývojového pochodu. Lebo čo zamešká v hrubohmotnosti, to nemôže dohnať v jemnohmotnosti, pretože tam mu na to chýbajú vyžarovania hrubohmotného tela. Musí ísť naspäť, aby zaplnil túto medzeru.

Aj v týchto dejoch spočíva taká jasná vecnosť, také prirodzené a jednoduché dianie, že to inak ani nemôže byť. Každé dieťa v tom bude mať jasno a bude to považovať za samozrejmé, ak raz správne pochopilo základné zákony. Bude to vyžadovať ešte celý rad mojich prednášok, aby som ľuďom priblížil mohutné stvorenie natoľko, aby v ňom mohli mať prehľad o všetkom dianí v jeho najprirodzenejších dôsledkoch dozadu i dopredu, v neporovnateľnej, nádhernej zákonitosti.

Toto vybočenie sexuálnej sily, potrebnej pre ducha v hmotnosti, sa môže diať viacerými spôsobmi. Preháňaním pohlavného ukájania, alebo aj len takto zameraným dráždením. Práve tak okultným školením alebo nesprávnymi duchovnými cvičeniami, pri ktorých duch strháva túto silu zrelého tela násilne na seba, aby ju vyplytval na tento nesprávny a nepotrebný druh svojej činnosti. V oboch prípadoch ide o nesprávne použitie, ktoré časom musí zapríčiniť aj oslabenie tela! Oslabené telo nemôže potom zase vytvárať už také silné vyžarovania, aké duch skutočne potrebuje, a tak chorľavie jeden pre druhého stále viac a viac. Dochádza tým k jednostrannosti, ktorá ide vždy na úkor pravého cieľa, a preto prináša škodu. Nechcem sa tu zmieňovať o ďalších zachádzkach, na ktorých duch taktiež spotrebováva priveľa sexuálnej sily na nepravé účely a potom jej má málo na hlavný účel, ako je to pri nezmyselnom čítaní kníh, ktoré vo fantázii dávajú vznikať neskutočným svetom, a všeličo iné.

Duch vo všetkých týchto prípadoch prichádza do jemnohmotného sveta nezrelý a donáša si so sebou aj slabé jemnohmotné telo. Následky takých pozemských hriechov zasahujú do celého bytia tak prenikavo, že každý človek musí za ne mnohonásobne ťažko pykať. Také zmeškanie, také nesprávne konanie počas pozemského života sa potom na neho zavesí ako prekážka a tá sa mu stáva stále ťažšou, až napokon, ako sa už povedalo, na určitom bode svojho vzostupu nemôže ísť ďalej a potom klesne naspäť, až tam, kde sa začalo jeho nesprávne konanie. To znamená až na tú hranicu, kde mal v sebe ešte harmóniu.

Sila ducha vypestovaná okultným školením na úkor tela je tiež iba zdanlivá. Duch potom nie je silný, ale je ako skleníková rastlina, ktorá sotva dokáže odolávať vetru a o to menej búrkam. Taký duch je chorý, nie pokročilý. Jeho stav sa podobá umelo vyvolanej horúčke. Aj chorý s horúčkou môže mať občas mimoriadnu silu, aby potom o to viac opäť klesol do slabosti. Ale čo sú u chorého s horúčkou iba sekundy a minúty, to u ducha trvá desaťročia a stáročia. Príde chvíľa, keď sa to všetko trpko vypomstí. Varujem preto ešte raz! —

Harmónia je všade to jediné správne. A harmóniu poskytuje jedine stredná cesta vo všetkom. Veď toľko sa ospevuje krása a sila harmónie. Prečo by sa nemala uplatniť aj tu, ale mala by sa bezvýhradne porušovať?

Všetky okultné školenia doterajšieho druhu sú nesprávne, aj keď ich cieľ je vysoký a potrebný. —

Celkom inak je to u vodcov a stúpencov takzvaných reforiem života. Tu je cesta síce správna, ale oni chcú už dnes urobiť to, čo prinesú až ďalšie generácie, a z tohto dôvodu je to dnes pre väčšinu ľudí vo svojom konečnom dôsledku nie menej nebezpečné. Chýba potrebný prechod. Čas začiatku je tu! Nesmie sa však do toho skočiť len tak bez všetkého hneď oboma nohami doprostred, ale ľudstvo to musí uskutočniť pomaly. Na to nestačia ani desaťročia! Pri dnešnom postupe v skutočnosti nasleduje aj pri zdanlivom zdraví a blahu tela jeho oslabenie následkom rýchleho prechodu. A takto oslabené telo nebude môcť už nikdy zosilnieť!

Rastlinná strava! Prináša celkom správne zjemnenie ľudského tela, jeho zošľachtenie i posilnenie a veľké uzdravenie. Tým sa ešte viac povznesie aj duch. Lenže to všetko nie je ihneď pre ľudstvo dneška. V týchto snahách a v týchto bojoch chýba rozvážne vodcovstvo. Dnešnému telu za nijakých okolností nestačí odrazu iba rastlinná strava, ako sa o to ľudia tak často pokúšajú. Je celkom dobré, ak sa to prechodne a možno niekedy aj roky uplatňuje u chorých, dokonca je to žiaduce, aby sa niečo vyliečilo alebo jednostranným posilnením dakde napravilo, ale nesmie to byť natrvalo. Musí sa potom pomaly znovu začať so stravou, na ktorú sú dnes ľudia navyknutí, ak si má telo zachovať svoju plnú silu. Zdanie zdravia a blaha klame. Zaiste, je veľmi dobre, keď aj zdraví ľudia jedia nejaký čas len rastlinnú stravu. Budú sa potom bezpochyby cítiť zdravo a pocítia aj voľný rozmach svojho ducha. To však so sebou prináša zmena, ako občerstvuje každá zmena, aj duchovne.

No ak zrazu trvalo zachovávate jednostrannú stravu, tak si ani nevšimnete, že v skutočnosti sa stávate aj slabšími a vo všeličom oveľa citlivejšími. Pokoj a vyrovnanosť nie sú vo väčšine prípadov silou, ale slabosťou celkom určitého druhu. Tá sa prejavuje príjemne, a nie skľučujúco, pretože nemá pôvod v chorobe.

Táto vyrovnanosť sa podobá vyrovnanosti ešte zdravej staroby, nehľadiac na slabnúce telo. Aspoň je slabosti tohto druhu značne bližšia než slabosť z choroby. Telo, v dôsledku toho, že mu zrazu chýba to, na čo bolo tisícročia navyknuté, nemôže zozbierať toľko sexuálnej sily, koľko jej duch potrebuje na úplné splnenie svojho účelu v hmotnosti. —

Mnoho vyslovených vegetariánov to pozoruje na ľahkom zmiernení pohlavného pudu, čo radostne vítajú ako pokrok. Ale to vôbec nie je znakom zošľachtenia ich ducha rastlinnou stravou, ale iba úbytkom sexuálnej sily, čo práve tak musí spôsobiť aj zmenšenie ich duchovného rozmachu v hmotnosti.

Jeden za druhým sa tu hromadia omyly, pretože človek skoro vždy vidí len to najbližšie, čo má pred sebou. Iste to treba vítať a je to pokrok, keď sa zošľachtením ducha stane nízky pohlavný pud oveľa miernejším, než je dnes. Je tiež pravda, že požívanie mäsa znásobuje nízky pohlavný pud, ale nesmieme to merať podľa dnešného ľudstva; lebo u neho je pohlavný pud jednostranne chorobne vypestovaný, je dnes načisto neprirodzený. To však nemôžeme pripísať len na účet požívania mäsa.

Zmiernenie pohlavného pudu však vôbec nezávisí od zmenšenia sexuálnej sily. Naopak, ona je schopná pomôcť ľudskému duchu tým, že ho podporí, aby sa oslobodil od dnešnej výraznej závislosti od surového pudu. Sexuálna sila je na to dokonca najlepším prostriedkom. —

Na vodcov dnešných reforiem života sa treba pri ich snahách pozerať už ako na pionierov najbližšej prichádzajúcej veľkej doby ďalšieho rozvoja ľudstva, ktorý nastane za každých okolností a nezadržateľne, víťazne sa prediera vpred, aj keď sa všetko obmedzené staré, zúfalo bojujúc, stavia proti tomu. Ale títo pionieri sa ešte len musia stať vodcami! Vodca nesmie nevšímavo prehliadať danú prítomnosť. Musí súčasne hľadieť ďalej do budúcnosti ešte aj cez všetko hrubohmotné. A tak spozná, že pri tomto teraz používanom spôsobe by vždy musela zostávať medzera, ktorá je stále citeľná a nakoniec, aj pri najlepšej stavbe, zapríčiní zrútenie. Chýba most! Aby telá dnešného ľudstva mohli bez ujmy tiež nasledovať činnosť ducha.

Ako prvý stupeň prechodu je obmedzenie sa len na biele mäso. To znamená: na hydinu, teľacinu, jahňacinu a iné, okrem zvýšeného množstva rastlinnej stravy. Len tak môže pozvoľna nasledovať krok za krokom. Až je nakoniec telo za pokojného prechodu vypestované tak, že si zachová plnú silu aj pri rastlinnej strave.

Neprehliadajte svoje telo“, chcel by som výstražne zavolať na jedných! Na druhých zase opačne: „Myslite na ducha!“ Potom zo zmätkov súčasnosti určite už dozreje to pravé.

Názormi, že by sa nemalo usmrcovať nijaké zviera, sa teraz vôbec nechcem zaoberať; lebo aj rastlina má dušu. Prejavuje sa v tom len spiatočníctvo, keď sa zmýšľa takýmto spôsobom, a nepreniknutie do doterajších tajomstiev stvorenia. —