5. Zodpovednosť

Táto otázka je vždy jedna z prvých, keďže prevažná väčšina ľudí by sa až príliš rada zbavila každej zodpovednosti a chcela by ju zvaliť na kohokoľvek iného, len nie na seba. Že je to sebaznehodnocovanie, to u nich nehrá nijakú rolu. V tomto ohľade sú skutočne veľmi pokorní a skromní, ale iba preto, aby potom mohli žiť o to veselšie a bezohľadnejšie.

Bolo by to predsa také krásne, keby si každý mohol splniť všetky svoje želania a pokojne beztrestne vyžívať všetky svoje chúťky aj na úkor iných ľudí. Pozemské zákony sa v prípade potreby dajú ľahko obísť a konfliktom sa dá vyhnúť. Šikovnejší môžu dokonca pod ich pláštikom uskutočňovať celkom úspešné ťahy a robiť všeličo také, čo by z morálneho hľadiska nijako neobstálo. Pritom sa dokonca ešte často tešia povesti zvlášť schopných ľudí. Pri určitej dávke prefíkanosti by sa teda vlastne dalo žiť celkom príjemne podľa svojich vlastných záujmov, keby... niekde nebolo niečo, čo vzbudzuje nepríjemný pocit, a keby sa občas neprejavoval stupňujúci sa nepokoj, že všeličo by mohlo byť nakoniec predsa trochu inak, ako si to utvára vlastné prianie.

A tak to aj je! Skutočnosť je vážna a neúprosná. Priania ľudí nemôžu v tomto ohľade spôsobiť nijakú odchýlku. Neoblomne pretrváva zákon: „Čo človek zasieva, to bude mnohonásobne žať!“

Týchto niekoľko slov obsahuje a hovorí oveľa viac, než si pritom nejeden človek myslí. Navlas presne zodpovedajú skutočnému deju zvratného pôsobenia vo stvorení. Ani by sa na to nedal nájsť priliehavejší výraz. Presne ako žatva dáva mnohonásobok sejby, tak aj človeka zastihne vždy mnohonásobne opäť to, čo vzbudzuje a vysiela svojimi vlastnými citmi, podľa druhu svojich myšlienok.

Človek teda duchovne nesie zodpovednosť za všetko, čo robí. Táto zodpovednosť sa začína už pri rozhodnutí, nie teda až po vykonaní činu, ktorý je vlastne iba výsledkom rozhodnutia. A rozhodnutie je prebudenie sa vážneho chcenia!

Niet odlúčenia medzi týmto svetom a takzvaným druhým svetom, ale všetko je len jedno veľké bytie. Celé to mohutné, ľuďom viditeľné i neviditeľné stvorenie zasahuje do seba ako obdivuhodne zostrojený, nikdy nezlyhávajúci mechanizmus, nejde vedľa seba. Tento celok udržiavajú jednotné zákony, ktoré ako nervové vlákna prenikajú všetkým, držia to pokope a navzájom sa rozuzľujú v neprestajnom zvratnom pôsobení!

Ak sa v školách a v cirkvách hovorí pritom o nebi a pekle, o Bohu a diablovi, tak je to správne. Nesprávne je však vysvetlenie o dobrých a zlých silách. To musí každého vážne hľadajúceho ihneď uvrhnúť do omylov a pochybností; lebo kde jestvujú dve sily, tam by logicky museli byť aj dvaja vládcovia, v tomto prípade teda dvaja Bohovia, jeden dobrý a jeden zlý.

Ale tak to nie je!

Je iba jeden Stvoriteľ, jeden Boh, a preto tiež iba jedna sila, ktorá prúdi všetkým, čo jestvuje, oživuje to a podporuje!

Táto čistá tvorivá Božia sila neprestajne preteká celým stvorením, spočíva v ňom, je od neho neodlučiteľná. Dá sa nájsť všade: vo vzduchu, v každej kvapke vody, v tvoriacich sa nerastoch, vo vyvíjajúcej sa rastline, vo zvierati a, samozrejme, aj v človeku. Niet ničoho, kde by sa nenachádzala.

A ako zaplavuje všetko, tak bez prestania prúdi aj človekom. Ten je skonštruovaný tak, že sa podobá šošovke. Ako šošovka zhromažďuje slnečné lúče, ktoré ňou prenikajú, a koncentrované ich vedie ďalej, takže tieto hrejivé lúče, sústredené na jeden bod, pália a svojou žiarou roznietia oheň, tak aj človek svojím zvláštnym uspôsobením zhromažďuje pomocou svojho citu silu stvorenia, ktorá ním prúdi, a vedie ju koncentrovanú ďalej svojimi myšlienkami.

Podľa druhu tohto cítenia, a s tým súvisiacich myšlienok, vedie teda samočinne pôsobiacu tvorivú Božiu silu k dobrému alebo zlému účinku!

A to je tá zodpovednosť, ktorú človek musí niesť!

Vy, ktorí sa často tak kŕčovito snažíte nájsť pravú cestu, prečo si to robíte také ťažké? Predstavte si vo všetkej jednoduchosti obraz, ako vami preteká čistá sila Stvoriteľa a vy ju svojimi myšlienkami vediete buď dobrým, alebo zlým smerom. V tom máte bez námahy a bez lámania hlavy všetko! Uvážte, že to závisí od vášho jednoduchého cítenia a myslenia, či táto nesmierna sila vyvolá dobro, alebo zlo. Aká podporujúca alebo skazonosná moc je vám tým zverená!

Nemusíte sa pritom namáhať, až by vám pot vystupoval na čelo, nemusíte sa upínať na takzvané okultné cvičenie, aby ste všelijakými možnými i nemožnými, telesnými i duchovnými skrúcaniami dosiahli nejakú úroveň, úplne bezvýznamnú pre váš skutočný duchovný vzostup!

Zanechajte toto pohrávanie, zaberajúce veľa času, ktoré sa už tak často stalo mučivým trápením a ktoré nie je ničím iným než bývalým sebabičovaním a sebatrýznením v kláštoroch. Je to len jeho iná forma, ktorá vám môže priniesť práve tak málo úžitku.

Takzvaní okultní majstri a žiaci sú modernými farizejmi! V najozajstnejšom zmysle slova. Dávajú verný zrkadlový obraz farizejov z čias Ježiša z Nazareta.

S čistou radosťou myslite na to, že bez námahy môžete svojím jednoduchým dobroprajným cítením a myslením usmerňovať jedinú a mohutnú silu stvorenia. Presne podľa druhu vášho cítenia a myslenia táto sila potom zapôsobí. Pracuje sama, stačí ju len usmerňovať. A to sa deje vo všetkej jednoduchosti a prostote! Na to netreba nijakú učenosť, ba ani čítanie a písanie. Každému z vás je to dané rovnakou mierou! V tom niet rozdielu.

Ako môže dieťa otočením vypínača hravo zapnúť elektrický prúd, ktorý má nesmierne účinky, tak je i vám dopriate usmerňovať božskú silu svojím jednoduchým myslením. Môžete sa z toho radovať, môžete byť na to hrdí, ak ju používate na dobré účely! Ale traste sa, ak ju neužitočne premárnite alebo ju dokonca používate na niečo nečisté! Lebo nemôžete uniknúť zákonom zvratného pôsobenia, spočívajúcim vo stvorení. Aj keby ste mali krídla rannej zory, ruka Pána, ktorého silu takto zneužívate, by vás našla pomocou tohto samočinne účinkujúceho zvratného pôsobenia, nech by ste sa chceli ukryť kdekoľvek.

Zlo sa vyvolá rovnakou čistou božskou silou ako dobro!

A tento každému voľne prenechaný spôsob použitia tejto jednotnej Božej sily v sebe skrýva zodpovednosť, ktorej nikto nemôže uniknúť. Preto ku každému hľadajúcemu volám: „Udržiavaj kozub svojich myšlienok čistý, sprostredkuješ tým mier a budeš šťastný!“

Radujte sa, nevedomí a slabí; lebo ste dostali tú istú moc ako silní! Nerobte si to teda príliš ťažké! Nezabúdajte, že čistá, samostatne tvoriaca Božia sila prúdi aj cez vás a že aj vy, ako ľudia, máte schopnosť udávať tejto sile určitý smer druhom svojich vnútorných citov, teda svojho chcenia, k dobru, ako aj k zlu, aby budovala alebo ničila, prinášala radosť alebo žiaľ!

Keďže jestvuje len táto jedna Božia sila, vysvetľuje sa tým aj tajomstvo, prečo v každom vážnom záverečnom boji musí temno ustúpiť Svetlu, zlo dobru. Ak vediete Božiu silu k dobru, zostáva vo svojej pôvodnej čistote neskalená, a preto vyvinie oveľa väčšiu silu, zatiaľ čo pri skalení nečistotou súčasne nastáva i jej oslabenie. Tak bude v konečnom boji pôsobiť vždy prenikavo a rozhodujúco čistota sily.

Čo je dobré a čo zlé, to každý cíti bez slov až do končekov svojich prstov. Každé hĺbanie o tom by len miatlo. Tupé hĺbanie je plytvanie silou, je to ako močiar, ako lepkavé bahno, ktoré všetko vo svojom dosahu ochromujúco zovrie a udusí. Svieža veselosť však pretrhne putá hĺbania. Nie je potrebné, aby ste boli smutní a skľúčení! V každom okamihu môžete nastúpiť cestu k výšinám a napraviť minulé, nech je to čokoľvek! Nerobte nič iné, iba myslite na to, ako vami stále prúdi čistá Božia sila, potom sa sami zľaknete zavádzať túto čistotu do špinavých kanálov mrzkých myšlienok, pretože bez akejkoľvek námahy môžete rovnakým spôsobom dosiahnuť to najvyššie a najušľachtilejšie. Stačí ju ozaj len usmerňovať, sila potom sama zapôsobí zamýšľaným smerom.

Tak máte šťastie alebo nešťastie vo vlastných rukách. Hrdo preto zdvihnite hlavu a slobodne a odvážne napredujte. Zlo sa nemôže priblížiť, ak ho sami nezavoláte! Ako chcete, tak sa vám stane!