33. Ideálni ľudia

Radšej však povedzme: ľudia, ktorí chcú byť ideálni! Lenže aj tu musíme vopred v prvom rade veľmi starostlivo vylúčiť všetkých tých, ktorí si tak síce hovoria alebo sa za takých radi dávajú označovať, ale vôbec nepatria k tým, ktorí chcú byť ideálni. Je to tá veľká skupina precitlivene-blúznivých ľudí oboch pohlaví, ku ktorým sa pridružujú ešte aj ľudia obdarení fantáziou, ktorí sa nikdy nenaučili svoj dar ovládať a používať ho užitočným spôsobom. Odpadnúť musia aj tí, ktorí sú ustavične nespokojní so súčasnými pomermi a túto nespokojnosť odôvodňujú tým, že sú ideálnejšie založení než všetci ostatní, preto sa nehodia do svojej doby. Potom nachádzame ešte davy takzvaných „nepochopených“ oboch pohlaví, pričom najväčší počet z nich tvoria dievčatá a ženy. Táto sorta ľudí si namýšľa, že je nepochopená. Jasne povedané, títo ľudia trvalo žijú v klamnej predstave, že v sebe nosia poklad hodnôt, ktoré tí ostatní, s ktorými sa práve stýkajú, nie sú schopní rozpoznať. V skutočnosti však v týchto dušiach vôbec nie sú skryté poklady, lež namiesto nich je tam iba nevyčerpateľný prameň nekonečných, nikdy neukojiteľných prianí.

Všetkých takzvaných nepochopených ľudí môžeme pokojne nazvať jednoducho ľuďmi „nepotrebnými“, pretože pre správny súčasný život sa javia nepotrební a oddávajú sa len niečomu neskutočnému, čiastočne dokonca aj nesolídnemu. Vždy však tomu, čo sa nehodí pre zdravý pozemský život. Cesta takých večne nepochopených dievčat a žien vedie však, žiaľ, veľmi často k takému spôsobu života, ktorý sa bežne označuje za „ľahkovážny“, za nemravný, pretože sa chcú dať vždy až príliš rady a príliš ľahko a aj príliš často „potešiť“, čo určitý druh mužov, prirodzene, vie a bezohľadne využíva. Lenže práve tieto nepochopené sú a zostanú vždy a v každom ohľade aj nespoľahlivé. Namýšľajú si, že sú ideálne, sú však úplne bezcenné, takže vážny človek, ktorý neprechováva nízke úmysly, im radšej uhne z cesty. Chcieť im pomôcť by bolo bezúčelné. Skoro vždy sa k nim tiež približujú len „tešitelia“ so zlým úmyslom, pričom zvratné pôsobenie sa prejaví veľmi rýchlo; lebo na srdci alebo v náručí nejakého takzvaného tešiteľa sa bude nepochopené dievča alebo taká žena cítiť po niekoľkých dňoch či týždňoch už znovu „nepochopená“ a zatúži po novom porozumení, pretože vôbec nevie, čo vlastne chce. K všetkým týmto neschopným skupinám sa nakoniec pripája ešte aj skupina neškodných rojkov! Zdanlivo neškodných ako deti. Neškodnosť takého rojka sa však týka len vplyvu na neho samého, na jeho vlastnú osobnosť, nie však na jeho okolie a na všetkých ľudí, s ktorými sa stýka. Na mnohých pôsobí taký neškodný rojko už bezprostredne za rozhovoru ako pomaly rozožierajúci jed, zhubne, rozkladne, pretože rozvíjaním svojich ideí je schopný vytrhnúť ich z normálneho, a tým zdravého pozemského života, aby ich zaviedol do ríše niečoho nevhodného a neskutočného pre pozemský čas. Ale pozor: Nehovorím, že taký rojko by bol nečistý alebo dokonca zlý, naopak. Môže chcieť to najlepšie, ale bude chcieť vždy niečo, čo je pre túto zem neskutočné, prakticky neuskutočniteľné, a tak v pozemskom bytí nepôsobí podporujúco, ale prekážajúco, rozvratne.

Ale aj u teraz zostávajúcich „o ideály sa usilujúcich“ ľudí musíme ešte raz rozlišovať a dobre pozorovať. Nájdeme potom ešte stále dve sorty: Ľudí „po ideáloch túžiacich“ a ľudí o ideály sa usilujúcich. Ľudia po ideáloch túžiaci sú väčšinou slabosi, ktorí stále túžia po niečom, čo sa vlastne nikdy nedá dosiahnuť. Aspoň nie na zemi, a preto ani nikdy nemôžu byť skutočne šťastní alebo aspoň veselí. Sú veľmi blízki skupine „nepochopených“ a časom prepadajú chorobnej sentimentalite, ktorá nevedie k ničomu dobrému. No po takomto prísnom vylúčení musíme tých, ktorí ešte zostali, hľadať, obrazne povedané, skutočne s lampášom za bieleho dňa, tak ich je málo. Týchto niekoľkých nemôžeme potom síce ešte nazvať „ideálnymi ľuďmi“, ale, ako som už povedal, „o ideál sa usilujúcimi“ ľuďmi. Úsilie o ideál sa pokladá za osobnú, na zemi sa prejavujúcu vlastnosť. Až to sú potom ľudia, ktorých treba plne oceniť, ktorí síce majú pred očami veľký, často až ohromný cieľ, no nikdy sa s ním nevznášajú vo vzduchu, ale sú oboma nohami pevne zakotvení v pozemskom živote, aby z neho nemohli byť vytrhnutí do niečoho pre túto zem neskutočného. Smerujú od stupňa k stupňu so zdravým pohľadom a s obratnou rukou k ďaleko ležiacemu cieľu bez toho, že by pritom nezaslúžene ublížili iným ľuďom. Úžitok, ktorý prináša takýto druh ľudí, je zriedkakedy určený len jednotlivým osobám. Vykorisťovanie akéhokoľvek druhu pritom nikdy neprichádza do úvahy, keďže potom by označenie „usilujúci sa o ideál“ nebolo nijako oprávnené. A usilujúci sa o ideál by mal byť a mohol byť každý človek, nezáleží na tom, akej činnosti sa tu na zemi venuje. Tak môže zošľachtiť každý druh práce a dať jej ďalekosiahle ciele. Len pritom nikdy nesmie zabúdať, že všetko musí zostať v rámci pozemského života. Keď ho opustí, stáva sa to pre túto zem neskutočným, a tým nezdravým. Dôsledkom toho je, že sa potom nikdy nedá dosiahnuť vzostup, ktorý je a zostane základnou podmienkou a známkou všetkého, čo sa usiluje o ideál. Na zemi má človek povinnosť stanoviť si ako cieľ to najvyššie, čo je pre neho dosiahnuteľné a zo všetkých síl sa usilovať dosiahnuť tento cieľ. Ako človek! To už vopred vylučuje, že sa bude starať len o jedlo a pitie ako zviera, ako to, žiaľ, robia toľkí ľudia, alebo že sa dá vybičovať rozumom, aby získaval čisto pozemskú veľkosť či slávu bez toho, že by mal pritom na pamäti, ako hlavný cieľ, všeobecné blaho a povznesenie ľudstva. Všetci títo ľudia majú pre túto zem menšiu hodnotu než zvieratá, keďže zviera je vždy nevyumelkovane celkom tým, čím má byť, aj keby jeho účelom bolo iba udržiavanie tvorov v ostražitosti, aby nedošlo ku škodlivému ochabnutiu, ktoré by mohlo zapríčiniť úpadok a rozklad, keďže pohyb je vo stvorení podmienkou života. Byť ostražitý! Človek, ktorý sa skutočne usiluje o ideál, sa teda rozpozná podľa toho, že sa snaží povzniesť pozemsky jestvujúce, nie však v rozumovom zmysle k veľkosti a moci, ale k zošľachteniu! Všetky jeho idey sú však uskutočniteľné aj pozemsky, čo prináša úžitok tak jednotlivcovi, ako aj celej spoločnosti, zatiaľ čo ľudia, ktorí len chcú byť ideálni, sa utápajú vo svojich predstavách, ktoré sa nedajú prakticky využiť pre zdravý pozemský život, ale iba od neho odvracajú a zaťahujú do sveta snov, čo prináša tú škodu, že človek zabúda využívať prítomnosť na dozrievanie svojho ducha, ktorého má každý človek vo svojom súčasnom živote zošľachťovať a rozvíjať.

Tak sú aj oní ľudia s ideálnymi komunistickými myšlienkami, vážne vzaté, škodcovia ľudstva, pretože ich uskutočnenie by muselo priniesť len čosi nezdravé napriek tomu, že oni sami chcú len dobro. Podobajú sa staviteľom, ktorí v dielni starostlivo stavajú dom pre iné miesto. Vyzerá pôvabne a krásne... v dielni. Premiestnený na vlastné stavenisko však stojí nakrivo a nepevne, takže v ňom nikto nemôže bývať, pretože pôda bola hrboľatá a napriek najväčšej námahe a najväčšiemu úsiliu sa nedala vyrovnať. Stavitelia s tým zabudli počítať. Zanedbali správne ohodnotiť pretrvávajúce pomery, ktoré boli pre túto stavbu základnou a nezmeniteľnou podmienkou! Také niečo nerobí nikto, kto sa skutočne usiluje o ideál!

Uskutočňovanie ideálnych komunistických ideí nemôže vyrastať z takéhoto základu, práve tak málo v ňom môže zakotviť alebo vôbec sa s ním spojiť, keďže tento základ, teda ľudia, sa k nim vôbec nehodia! Základ je nerovný a taký vždy zostane, pretože na zemi sa nedá docieliť rovnomerné dozrievanie všetkých ľudí. Stále a stále bude panovať veľký rozdiel v súčasnej zrelosti, keďže jednotliví ľudia sú a duchovne zostanú úplne svojráznymi osobnosťami, ktoré sa môžu rozvíjať len mnohotvárnym spôsobom, keďže týmto duchovným osobnostiam sa nikdy nesmie odňať slobodná vôľa rozhodovania o sebe samých! Doterajšia slobodná vôľa sa navonok ľudstvu odňala pri obrate svetov vtelením božskej vôle na zemi, ktorá bude odteraz celkom prirodzene vládnuť nad ľudskou vôľou, pretože stojí nad ňou a je silnejšia! Len vnútorne môže každý jedinec ešte raz rozhodovať o svojej duchovnej ceste, ktorá ho povedie k Svetlu zachovania alebo k temnu rozkladu! Snažte sa teda rozpoznať ľudí, ktorí sa na zemi skutočne usilujú o ideál, aby ste ich počínanie podporovali, keďže vo výstavbe prinesú len úžitok. —